Schizofrénia a schizoafektívna porucha
Aké sú poruchy emotivity pri F20 a F25?
Pri schizoafektívnej poruche, ale niekedy aj pri schizofrénii nie sú výnimočné poruchy emotivity a emotívneho afektu či emočného sýtenia. To v praxi znamená často podráždenosť a náhlu afektívnu výbušnosť. Pacient je emotívne labilný, nestály a reaguje veľkým smútkom alebo veľkou rozjarenosťou aj na neveľmi významný podnet. Nedokáže udržať stabilitu nálady, takže sa raz ocitá doslova v zúfalstve a v bezbrehom pesimizme, inokedy je zase svet ružový a všetko je ľahké a super. Emócie sú teda vratké, pričom nie vždy sa dá navonok rozpoznať dôvod zasýtenia emočného obrazu pacienta – okoliu sa môže jeho reakcia zdať neadekvátna (hovoríme o emotívnej inkontinencii ako nestabilite nálady).
Charakteristickou črtou je emotívna (afektívna) ambivalencia, kedy pacient prežíva protichodne sýtený emočný vzťah, akúsi koexistenciu protichodných pocitov a citov, takže nedokáže učiniť zodpovedné rozhodnutie typu „buď-alebo“. Vzniká akoby rozpoltenosť, lebo sa neuplatňuje polárna charakteristika emócií (príjemné-nepríjemné).
Obzvlášť nepríjemným príznakom je expanzívna nálada, ktorá sa vyznačuje hyperaktívnym zasahovaním do okolitého prostredia. Môžeme sem priradiť aj rezonantnú náladu, ktorá je chorobne zlostnou náladou so sklonom k vulgárnemu nadávaniu. Poruchou emócií je i patologická anxiózna nálada (chorobne úzkostná), ktorá spôsobuje ustrašenosť, úzkosť však môže byť vystupňovaná až k bezhlavej zúrivosti a samovražednému konaniu. Paradoxná nálada zase vyjadruje neprimeranosť nálady k zážitku (napríklad pacient reaguje na smutnú správu smiechom a podobne).
