Dovolil som im mať o mne zlú mienku

Ako pracant v kníhkupectve zažívame v tieto dni veľký nápor ľudí, zháňajúcich pod stromček rozmanitý knižný sortiment. Keďže však pracujem hlavne za počítačom a len málokedy prídem do styku so zákazníkom, vyvstali časté situácie, kedy v tomto zhone neviem poradiť nášmu návštevníkovi knihu, ba ani mu ju vyhľadať fyzicky “na ploche” predajne. Ako je pre mňa typické, na tento kolízny stav som zvykol reagovať depresiou a hnevom na seba samého, kedy sa odsudzujem a ľutujem, že som taký nemožný a neschopný. Dnes sa mi však podaril maličký pokrok smerom k lepšiemu nazeraniu na tieto chvíle, stresujúce pre mňa, i pre zákazníka. Ľudia, ktorí sa znechutene odoberali odo mňa ku kolegyniam predavačkám mali v tvári výraz nemilej mienky o mne a mojich schopnostiach. Na chvíľku ma to presvedčovalo o tom, že je nutné smútiť a nad sebou lamentovať. Vzápätí som sa vedome rozhodol byť trochu zrelší a v rámci citovej sebaobrany som túto situáciu a stavy “pustil”. Takéto sloveso používa jedna moja drahá kolegyňa, keď chce významovo opísať oslobodenie sa od nejakého utrpenia alebo útrpnej skúsenosti. Jednoducho to pustím a už sa k tomu nevraciam. To, že som to pustil, znamená, že som vedome dovolil ľuďom mať o mne nízku a zlú mienku. Najprv ma to trápilo a konštruoval som si detaily o tom, čo si asi o mne všetko zlého myslia. Napokon to však dopadlo tak, že zlú mienku som im umožnil a dovolil, pričom mne to takpovediac nie že nevadí, ale som od toho slobodný. Môj život pokračuje ďalej v medziach hodnôt a hodnoty, ktoré vyznávam a ktorú pociťujem, pričom nízku mienku niektorých ľudí o mne rešpektujem, beriem na vedomie a dovoľujem im to. Takýmto vedomým dovolením som náhle pocítil slobodný odstup od celej nepríjemnej situácie. A to je predsa účel i podstata “pustenia” celej veci od seba a od toho, čo si myslím ja sám o sebe.  Teraz môžem byť pokojnejší a vyrovnanejší a nasledovať svoje životné hodnoty bez rušenia zbytočnými, často vzťahovačne vykonštruovanými starosťami.  Teším sa a želám Vám, drahí čitatelia, tiež hojne radosti z osobných pokrokov na ceste úzdravy vyšších citov. 

Čítať viac

Pokusy znižovať dávkovanie III.

Kamarát Xkrchnav z nášho schizofóra spolu s ďalšími priateľmi úspešne zvládli návštevu Willa Halla v Brne. Will Hall ako americký terapeut, ktorý prekonal schizofréniu a dnes žije bez psychiatrických liekov, naďalej inšpiruje svojím príbehom masy, ako sa dá bez psychofarmák zvládať taká náročná porucha, akou je práve schizofrénia.

Hoci som na Willovi v Brne nebol, nasledujem v rámci minimalizmu heslo, že čím menej liekov, tým lepšie. Momentálne jediný liek, ktorého sa chcem skalopevne držať, je antidepesívum Escitil (10mg-10mg-0). Tretieho novembra som dostal svoju poslednú injekciu Xeplionu 75 mg, pričom psychiatrička súhlasila s mojím nadšeným nápadom nahradiť depot Invegou. A veru už Invega statočne čaká v šuplíku stola na svoje prvé užitie. Vyspím sa už len dvakrát a 1. decembra si dám prvú šesťmiligramovú tabletku ráno s raňajkami. 

Čítať viac

Svoje bojisko si musím vyberať múdro

“Svoje bojisko si vyberajte múdro. (…) Táto fráza naznačuje, že život je plný príležitostí, z ktorých si môžete vybrať: alebo nejakú maličkosť úplne nafúknete, alebo si uvedomíte, že na nej v skutočnosti nezáleží, a prestanete sa ňou zaoberať. Ak si vyberiete svoje bojisko múdro, oveľa skôr vyhráte bitky, na ktorých vám naozaj záleží. (…) Pravdou je, že život je málokedy presne taký, aký ho chceme mať, a ostatní ľudia sa často nesprávajú tak, akoby sme chceli. V každom momente existujú v živote aspekty, ktoré máme radi, ako aj také, ktoré radi nemáme. Vždy budú existovať ľudia, ktorí s nami nebudú súhlasiť, ktorí robia veci inak, a budú existovať aj záležitosti, ktoré sa nám nevydaria. Ak budete bojovať s týmto životným princípom, strávite tým celý svoj život. Pokojnejší spôsob, ako žiť, je vedome sa rozhodnúť, o čo sa oplatí bojovať a čo je lepšie nechať na pokoji. Ak vaším primárnym cieľom nie je dosiahnuť, aby všetko dokonale fungovalo vo váš prospech, ale žiť život bez nejakého veľkého stresu, zistíte, že väčšina bitiek vás vzďaľuje od pocitov vyrovnanosti.” (…) – úryvok z knihy “Netrápte sa pre maličkosti” od Richarda Carlsona. 

Čítať viac

Pokusy znižovať dávkovanie II.

V období augusta a septembra som vyše 40 dní mal znížené antidepresívum najprv na 10 mg Escitilu, neskôr na 15 mg. Septembru však dominovalo zhoršenie zdravotného stavu. Najviac sa ma dotýkali emočná nestabilita, depresívne výkyvy, plačlivé večery, ľútostivosť, pocity viny, sebanenávisť, podráždenosť, úzkosť, sociálna fóbia. Nebolo to, isteže, vo svojich vyhrotených formách, nakoľko mnohokrát som mal dni aj výrazne dobré a kvalitné. Skôr sa to prejavovalo v tzv. výkyvoch, ktoré trvali krátku dobu, prichádzali náhle a stávali sa čoraz častejšími.

Čítať viac

Nové pokusy znižovať dávkovanie liekov

V súčasných týždňoch sa usilujem znížiť dávkovanie liekov. To znamená, že namiesto užívania antidepresíva Escitil 10 mg (1-1-0), stabilizátora Orfiril Long 500 mg (1-0-1) a Xeplionu 75 mg raz mesačne užívam teraz Escitil 10 mg len 1-0-0, teda raz ráno, ďalej Orfiril Long 500 mg tiež len raz ráno. Depotná injekcia Xeplion zostala ešte nezmenená. Anxiolytiká mám vysadené zhruba od začiatku augusta 2015 s tým, že postupné znižovanie anxiolytík (naposledy Neurolu) som realizoval v období mája až júla.

Čítať viac

Čo mi najviac pomohlo k duševnej rovnováhe?

Čítal som si naše schizofórum, najmä príspevky z roku 2009 a 2010. Vtedy som to mal dosť divoké a bol som opäť riadne dekompenzovaný. Trápila ma úzkosť, sociálna vyhýbavosť, monologizovanie, tvrdá depresia, kognitívne problémy a ozvláštnené myšlienky či bludné ideácie a témy. Nezvládal som režim dvoch študijných odborov súbežne, až som napokon v januári 2010 na mesiac pobudol na psychiatrii. A teraz sa pýtam, čo sa takého odvtedy stalo, že sa mi zlepšil stav? Už štyri roky som kompenzovaný s viac či menej odratými ušami. Čo mi najviac dopomohlo k stabilizácii stavu?

Čítať viac