Schizofrénia
Afektívne príznaky, ktoré je možné označiť aj ako poruchy nálady, nie sú pri schizofrénii smerodajné, ani nevystupujú v klinickom obraze pacienta do popredia. Typická ambivalencia a citová plochosť s prípadným autisticko-dereistickým myslením ani neumožňujú schizofrenikovi výrazné či patologické striedanie nálad, pretože jeho nálady bývajú v čase dekompenzácie stavu plne prispôsobiteľné okoliu alebo svojej deluzórnej alternatívnej realite – prípadne v čase plochosti afektu nebudú prítomné takmer žiadne známky citovo významnej nálady (beználadovosť, prázdnota, suchopárnosť). Afektívne príznaky sú naopak veľmi dôležitou súčasťou symptomatológie schizoafektívnej poruchy.
Schizoafektívna porucha
Aké sú to afektívne príznaky?
Schizoafektívna porucha sa člení na depresívny typ a bipolárny typ (niektorí psychiatri rozlišujú ešte aj manický typ). To znamená, že pacient vyjavuje príznaky buď takmer neustupujúcej depresie, alebo v prípade bipolárneho (zmiešaného) typu sa mu pomerne rýchlo (raz za mesiac, týždeň, možno i v priebehu niekoľkých dní, ba aj hodín) strieda silná depresia (major depression) s hypomanickým, manickým alebo aj len s normálnym náladovým obdobím, ktoré by sme mohli nazvať fázou. Takto pacient prechádza prudkými zmenami nálady, pričom často nevie popísať, ako sa cítil v inej náladovej fáze, pretože zmenou fázy sa mu zmení celé jeho zmýšľanie a vhľad.
Osobitným príznakom schizoafektívnej poruchy je afektívna (emotívna) ambivalencia, kedy pacient pociťuje protichodne sýtený emočný vzťah, akúsi koexistenciu protirečiacich si emócií, nerešpektujúc klasickú bipolaritu (príjemnosť-nepríjemnosť). Takýto pacient sa nevie dobre rozhodovať, činiť zodpovedné rozhodnutia, pretože pociťuje obojaké, protichodné tendencie a nedokáže si teda medzi nimi vybrať.
Aké sú príznaky depresie pri schizoafektívnej poruche?
Depresia nadobúda pri schizoafektívnej poruche obzvlášť veľkú hĺbku, pričom o to viac kontrastuje s nadnesenosťou v hypomanickom alebo manickom stave. Depresia sa tu často stáva melanchóliou, čo v psychiatrickom slovníku znamená psychotickú depresiu s bludmi, ba možno aj halucináciami. Veľmi nápadnou je kombinácia depresívnych príznakov so schizofréniou, kedy pacient prežíva intrapsychickú tenziu (napätie), psychomotorickú agitovanosť (trasenie, zášklby, podráždenosť) alebo naopak apatiu (spomalenie psychomotorického tempa, autistické prerušenie vzťahov, nekomunikácia, ochudobnenie mimického a gestikulačného vyjadrovania, nezáujem a nechuť k činnosti, ustavičná únava a vyčerpanosť).
Depresívne bludy môžu zahŕňať pocity vlastnej bezcennosti; pacient sa často cíti vinný za svoje trpké prežívanie, nenávidí sa, túži zomrieť, má pocit, že je druhým na obtiaž, cíti sa ovládaný tak, že niekto z neho na diaľku „vysáva“ energiu, alebo je voči okoliu podozrievavý a vzťahovačný. Do depresívnej skľúčenosti často vstupujú nepríjemné intrapsychické halucinácie, kedy pacient vníma vo svojej mysli kritické či útočné myšlienky, pričom tieto myšlienky vystupujú voči pacientovi autonómne, takže je možné sa s nimi zhovárať. Navonok to potom pôsobí, že si pacient „rozpráva sám pre seba.“ Veľmi často však skôr diskutuje so svojimi halucináciami, alebo v depresívnej fázi sa voči nim bráni, čo ho navonok veľmi stresuje, takže je nervózny a podráždený.
Typickými znakmi sú pre depresívne prežívanie schizoafektívneho pacienta fenomény, ktoré označujeme ako derealizácia a depersonalizácia. Pacient má pocit neskutočnosti vonkajšieho sveta, okolie sa mu zdá nereálne, abstraktné, cíti sa akoby v obraze, kde sa stráca hĺbka a svet je dvojrozmerný. Pozadie sa približuje a modifikuje sa do popredia, takže niekedy pacient nevie rozlíšiť, ako ďaleko sú od neho jednotlivé predmety. Všetko je zvláštne a nevšedné. Depersonalizácia je zase výrazom pocitu nereálnosti samého seba, svojho tela, ktoré sa v zrkadle javí ako neskutočné a hlavne nie ako moje, mne náležiace. Niekedy sa i vlastné vnútro a psychika vzďaľujú a pacient stráca vhľad do vlastných myšlienok, ktoré sú prežívané ako cudzie. Človek sa nespoznáva a v niektorých prípadoch stráca sebauvedomenie.
Depresívne utahnutie sa do seba môže v kombinácii so schizofrenickou dezintegráciou vyústiť do veľmi typického autizmu. Pacient nielenže stráca záujem o koníčky, o štúdium, o prácu, ale aj o vzťahy s druhými, alebo aj so sebou samým, čo sa prejaví napríklad zanedbaním hygieny. Jeho pesimizmus a stiesnenosť ho uzatvárajú do „čierneho“ sveta, z ktorého sám nevie nájsť cestu von.
Prejavujú sa aj tradičné depresívne príznaky pri F25? Ktoré sú to?
Áno, prejavujú sa aj tradičné depresívne príznaky.
V popredí je depresívny syndróm a jeho tri zložky – patologická depresívna nálada, všeobecné príznaky a porucha psychomotorického tempa.
Patologická depresívna nálada zahŕňa smútok, plačlivosť, žiaľ, dusivý plač až úzkosť, niekedy paniku, ďalej hlbokú skľúčenosť, neschopnosť sa úprimne radovať alebo tešiť, takisto neschopnosť optimistického vhľadu do svojej situácie za dominancie bezbrehého pesimizmu. Objavuje sa anxiózna tendencia, teda tendencia reagovať na ťažkosti úzkosťou, zadýchaním, panikou, alebo podráždenosťou a emočnou útočnosťou.
Typickým symptómom je insomnia (nespavosť), kedy pacient nevie dobre zaspať, spí povrchne, často sa budí (obzvlášť nadránom, kedy býva depresia často najhoršia – tzv. ranné pesimum). Inokedy sa zase objavuje hypersomnia, kedy pacient spí denne aj viac ako 12 hodín, avšak i tak je to povrchný spánok, preto sa necíti odpočinutý a únava zostáva vlastne permanentná. Obzvlášť u dievčat sa môžu rozvinúť poruchy príjmu potravy vzhľadom na vnímanie svojho tela ako nepriateľa, ktorý si zaslúži trest (resp. „ja si zaslúžim trest“) – anorexia a bulímia. Tieto poruchy sú spojené aj s tým, že depresívny pacient nemá chuť jesť, alebo naopak je priveľa a prejedáva sa, aby tak kompenzoval aspoň čiastočne svoje bolestné prežívanie.
Porucha psychomotorického tempa – Pacient má zníženú schopnosť sa sústrediť, koncentrovať sa na nejakú myšlienku, jeho pozornosť je rozptýlená. Radikálne sa znižuje sebavedomie a vzrastá intenzita pocitu vlastnej bezcennosti, čím sa objavujú úvahy o smrti a samovražedné tendencie. Myslenie je utlmené, reč často tichá, monotónna, chudobná na mimické a gestikulačné vyjadrenie, držanie tela sklesnuté, oči unavené.
Aké sú príznaky pri zmiešanom type F25?
Pre príznaky pri zmiešanom (bipolárnom) type schizoafektívnej poruchy sú typické pomerne rýchle cyklovanie (striedanie) manickej fázy a depresívnej fázy. Treba tu však uviesť, že nie každý schizoafektívny pacient musí okúsiť mániu resp. manickú epizódu, pretože je veľmi bežné, že sa depresia strieda s hypomániou alebo s normálnym stavom nálady.
Epizóda depresie je popísaná v dvoch vyššie uvedených otázkach.
Epizóda mánie sa vyznačuje abnormálnou, neprerušovanou, zvýšenou, expanzívnou alebo podráždenou náladou, pre ktorú je tiež typická veľká nadnesenosť, grandióznosť a vysoké, až prehnané sebavedomie, tiež znížená potreba spánku (napr. len 3 hodiny), zrýchlená reč, prudko zrýchlený tok myšlienok, mnohovravnosť až tlak k stálemu hovoreniu, roztržitosť, dekoncentrácia, roztekanosť, psychomotorická agitovanosť až hyperaktivita, prehnaná angažovanosť v nebezpečných činnostiach (sexuálne dobrodružstvá, pochybné finančné investície, nerozumné míňanie peňazí a podobne).
Zmenu epizódy môže ohlasovať viacero prodromálnych znakov. Hoci zmena fázy môže nastať z noci na ráno, väčšinou sa rozvíja viac dní, pričom možno sledovať prodromálne (predchorobné) znaky, akými sú nespavosť, podráždenosť, utiahnutie sa do seba (autizmus), desivé sny, slabosť a vyčerpanosť.
Hypománia je umenšená mánia, kedy človek „nie je ako odtrhnutý z reťaze.“ Dokáže svoju nadnesenosť kontrolovať, ba dokonca využiť vo svoj prospech, pretože je vtedy pacient tvorivý, veselý, činorodý a družný.
V kombinácii so schizofrenickými príznakmi môže človek v mánii vyvinúť veľmi komplikované halucinácie, kedy sa halucinujú celé scenérie, výjavy (pozri otázky a odpovede o schizofrenických príznakoch). Taktiež sa vyskytuje zmätenosť a zmätené myslenie, rovnako poruchy vedomia.
