Niektorí čitatelia už z minulosti alebo z fóra o mne vedia, že pracujem v skladovom hospodárstve istého maloobchodu. Neprekvapí teda nikoho, keď poviem, že vianočná sezóna, ktorá prebieha u nás zhruba od začiatku novembra do Štedrého dňa, je z hľadiska mojej pracovnej náplne najvyťaženejším a najnáročnejším obdobím roka. Mal som na starosti spracovať veľmi veľké množstvo tovaru o hmotnosti sumárne asi 500 kg denne. To znamená nahrávať do systému, štítkovať, triediť, vybaľovať, premiestňovať, baliť, vo firemnom softvéri, ale aj fyzicky vlastnou silou riešiť kvázi-logistické procesy.

Toto obdobie sprevádzali u mňa niektoré špecifiká. Jedným z nich bolo presedlanie z antidepresíva escitalopramu, vychytávajúceho sérotonín, na iný typ antidepresíva – Wellbutrin, vychytávajúci dopamín a noradrenalín. Prakticky celú jeseň som riešil negatívne myslenie, predstavy, stres, občasnú plačlivosť, depresívne rozlady, podráždenosť a uzavieranie sa do seba. Escitalopram, ktorý sme s lekárkou vrátili na úroveň 20 mg denne, mi depresiu poriešil len tým, že sa rozlady potrhali na nesúvislé ostrovčeky tzv. depresívnych výkyvov. Čiže som prakticky už niekedy v novembri nemal súvislú depresívnu epizódu, ale dobré hodiny sa mi striedali v dňoch so zlými hodinami. Schválne hovorím o hodinách, a nie o dňoch, lebo nálady a pocity sa mi menili viackrát počas jedného a toho istého dňa. Subjektívne bolo toto obdobie novembra naďalej veľmi nepríjemné, hoci občasným dobrým hodinám som sa iste tešil. Čiastočne ma to však miatlo a to striedanie nálad vyčerpávalo. Objavovali sa vtedy intenzívne myšlienky na smrť, sprevádzané podráždenosťou. 

Nastúpenie Wellbutrinu 30. novembra 2018 sa stalo doménou decembrovej časti vianočnej sezóny. V porovnaní s októbrom a novembrom som vskutku december zvládal o čosi lepšie. Syndróm z vysadenia SSRI antidepresíva som nepociťoval ako závažný, neobťažoval ma, hoci nespavosť, brnenie v končatinách a závrate neboli pekné. Raz ma aj vydesila nočná mora s potením, čo sa mi jasne stávalo v minulosti pri náhlom znižovaní escitalopramu. Závrate a občasné brnenie v tele mi pretrváva v slabej miere až do súčasnosti. Podľa letáku to môže byť aj vecou Wellbutrinu, a nie vysadenia Escitilu. Nejako zásadne mi to nevadí. Kladnými účinkami, ktoré som cítil už v prvom decembrovom týždni, boli nižšia potreba kofeínu, vyššia čulosť, pudenie k aktivite, vyššia miera motivácie. Naďalej sa mi však prudko striedali nálady a depresívne, ako aj podráždené stavy som prežíval i v druhom decembrovom týždni.

Niekedy v treťom decembrovom týždni som sa už cítil vcelku dobre. Bol to paradoxne najsilnejší týždeň v sezóne, zlatý týždeň bezprostredne pred Vianocami. Napriek tomu som frčal v práci takmer bez problémov. Posunul som sa aj psychologicky – identifikoval som si, že moje stavy, ktoré už dávno bývali len „potrhanými ostrovčekmi depresie“, sú vo svojej podstate reakciou na moje typické stresové podnety, stresory. Rozpoznal som si ich niekoľko a uvedomil som si, že mám iba azda z dôvodu ochorenia nízky prah citlivosti na stres. Preto ma rozrušia, podráždia a deprimujú aj také reči, okolnosti, tlaky, situácie, nad ktorými by väčšina ľudí na mojej pracovnej pozícii len mávla rukou. Rozhodol som sa cez víkend pred zlatým týždňom rešpektovať samého seba, čo v praxi podľa mojej predstavy má znamenať toľko, že si svoju „integritu“ nedám narúšať rečami iných ľudí, alebo externými situáciami a okolnosťami. Sprievodným mottom sa stalo: Len ja môžem dovoliť alebo nedovoliť, čo sa ma dotkne.

Spomenutá taktika nie je všemohúca ani u mňa; funguje najmä vtedy, ak som dostatočne vyspatý, a nie som unavený. A tiež keď mám dostatok pohybu. Akonáhle som unavený, tak sa svojim stresorom aj napriek spomenutej taktike ľahko znovu poddávam a celé motto zlyháva. Posledné 2 týždne pred Vianocami som si väčšinou dával aj pozor na dostatočný spánok a psychohygienu.

Je možné, že som sa k psychologickému riešeniu svojich stresorov a vôbec k vymedzeniu sa voči svojim stresorom ako svojim spúšťačom depresívnych rozlád dopracoval vďaka účinkujúcemu Wellbutrinu. Najpravdepodobnejšie je, že ide o mix chemického vplyvu lieku spolu s psychologickou prácou na sebe, plus psychohygiena a spánok.

Najťažšie obdobie roka som takto dobojoval do zdarného konca a niekedy v sobotu večer 22. decembra začali konečne Vianoce aj mne. Padla vianočná sezóna, odchádza do minulosti – nech žijú teda Vianoce. Sviatky si môžem od tej soboty užívať aj ja relaxom, navštívením rodiny, stolovaním na štedrovečernej hostine a zamyslením sa nad kresťanským významom sviatočného obdobia.

Je to zvláštne, že som bojoval vlastne na dvoch frontoch. Jednak s tlakom značného množstva povinností a stresu, a jednak so sebou samým a so svojimi náladami. Išlo to súbežne a jedno ovplyvňovalo druhé.

Pomaly bude mesiac, čo beriem Wellbutrin. Vyústenie sezóny do vianočných sviatkov mi poskytuje príležitosť trochu rekapitulovať, hoci podľa niektorých treba na plný záber Wellbutrinu aj 6 až 8 týždňov. Možnože to znamená, že ma čaká ešte ďalšie zlepšovanie stavu. To je vlastne dobrá správa. Nechže teda žijú Vianoce a hurá už len do svetlejších zajtrajškov!