Status: Menej riešiť diagnózu a viac žiť

Človek sa nesmie v sebe tak priveľa vŕtať. Schizopacienti majú sklony k egocentrizmu, sebestrednosti, ktorá sa niekedy prejaví autistickými črtami pri depresii a negatívnych symtómoch, a niekedy sa zase prejaví zbytočným narcizmom. Naša vzťahovačnosť a tendencia k paranoidite prirodzene k tejto sebestrednosti vedú.  Mali by sme, myslím, s tým zápasiť a nedovoliť si rozoberať svoje psychické stavy, svety, myšlienky a epochálne mysteriózne ideácie do detailov. Treba menej riešiť diagnózu a viacej reálne žiť.  Je pochopiteľné, že diagnóza a náš psychický svet sú pre nás večne živou témou. No nesmieme strácať roky života stagnáciou, prešľapovaním na mieste a pertraktovaním svojej vlastnej bezútešnosti. Ideálne je vykročiť vpred a sústrediť sa na činnosť. Činnosť lieči. Či už brigáda, alebo vzdelávací kurz, alebo pomoc v domácnosti, návštevy, terapie, stacionár, šport, záľuby, osobný sebarozvoj. Skrátka treba si najprv niečím vypĺňať čas a úmyselne i umelo pracovať na svojej ako-takej sebestačnosti. To nás vie posunúť na nové horizonty a ukazovať nové možnosti, kam sa vo svojom živote pohnúť. A ešte nás to môže aj baviť, lebo nič nie je také naplňujúce sebaúctou, ako byť sebestačný, samostatný, nezávislý, zrelý.  Naopak, riešenie svojej diagnózy a hĺbanie sa do tajov schizofrénie a svojich rozmanitých patologických stavov či nálad – to je slepá ulička. Cesta vedie skrz činnosť, aktivitu, rozvoj, budovanie. Hurá smerom k proaktivite a chopeniu sa svojich možností! 
 

 

1760 - celková čítanosť 1 - dnes čítanosť

Author: Matej

1 thought on “Status: Menej riešiť diagnózu a viac žiť

  1. Matej – úžasné, takto nachádzaš inšpiráciu? To je úžasné! Len by som si trúfol doplniť možnosti proaktivity. Spomínal si pomoc v domácnosti. Pre mňa sa stala veľmi naplňujúca pomoc ostatným s podobnými a často aj väčšími duševnými potiažami. Je to pre mňa veľmi zmysluplná a mám pocit, že aj mne prospešná práca. Pomáham iným, mimo to mám veľmi dobrý pocit, ak niekto vyjadrí vdačnosť, ale hlavne mám pocit, že to pomáha mne. Poznávam ako sa s niektorými situáciami vyrovnávajú ostatní a inšpirujem sa. Vnímam ich silu a ako je aj tvoje heslo = zdieľaním radosť násobíš a smútok delíš, mám pocit, že aj sila sa spoločným zdieľaním násobí. Asi sám sa hlbať vo svojej chorobe nie je zmysluplné, ale ak sa to zdieľa s ostatnými, je to prospešné. V socializácii je sila, v svojpomoci a vzájomnej pomoci. Díky za to čo robíš Matej. Nie sú to len tvoje prázdne slová o proaktivite – ale hned to podkladáš činmi tu na stránke, na wiki na fore a kto vie kde ešte :). Držím palce!

Comments are closed.