Postoj k sebe samému

Postoj človeka k sebe samému = Zdravá miera sebalásky

Pokiaľ skúmame postoj človeka ako základný kľúč k riešeniu mnohých našich ťažkostí a daností, tak nemožno obísť postoj človeka k sebe samému.
 
Každý z nás má svoju dôstojnosť. Od nej potom všelijakí múdri ľudia odvodzujú všelijaké múdre dôsledky. O to však nejde, resp. nemusí ísť. Podstatné je to, že existuje minimálne jeden človek na svete, ktorý Vás môže prijať, chápať a mať rád. A to ste Vy sami. Vnútorný pocit šťastia a určitej miery pokoja nemožno dosiahnuť z vonkajších zdrojov, ale jedine vychádzajúc z vlastného vnútra. My sami musíme byť samými sebe priateľmi. Kto voči nám bude priateľský a príjemný, keď my sami nebudeme k sebe priateľskí?
 
Mnohí pacienti, trpiacimi depresiou, obracajú nenávisť alebo neľúbosť voči sebe samému. Cítia sa odporne vo svojom tele, neznášajú svoju psychiku, svoje pocity viny, nevedia sa vystáť, nedokážu sa nijak akceptovať. Viaceré samovraždy sú motivované takýmto utrpením. Súčasťou základného pudu sebazáchovy je aj istá dávka sebalásky, ktorú je možné vymedziť ako sebaprijatie takého, aký som.
 
Je to mimoriadne strategický krok – prijať sa a odpustiť si. Akonáhle sa začneme sami so sebou kamarátiť, nastanú v našom živote veľké zmeny. Aké? Začneme si budovať akýsi životný priestor. To znamená, že budeme sami riadiť vlastné postoje, pričom rozpoznáme, čo nám škodí a čo je zodpovedné za to, že sa máme zle. Spustíme obranné reakcie a zbavíme sa všetkých, nám škodiacich vnútorných postojov. Prirodzene začneme preferovať príjemnejšie dojmy, ktoré začneme aktívne hľadať. Nakoniec prijmeme skutočnosť, že sme za seba zodpovední a že máme moc rozhodnúť, ako sa budeme vo všeobecnosti mať. “Účty” už nebudeme skladať druhým ľuďom, závisiac od ich úsudku, ale skôr len sebe (alebo Bohu).

 

Ako rozpoznáme, že naša sebaláska je zdravá a vítaná?

Rozpoznáme to tak, keď zbadáme, že nám sebaláska umožňuje mať rád aj všetkých ostatných naokolo – našich blízkych, známych a podobne. Tým, že máme radi samých seba, dokážeme mať radi aj iných. Ak by sa tak nestalo, sme v ohrození, že sebaláska skĺzla nebezpečne do egocentrizmu a sebeckosti. To naším cieľom určite nie je. Naším cieľom je pochopiť, že mať sa rád a byť samému sebe priateľom a kamarátom je prirodzené, dobré a osožné pre nás, aj pre naše okolie. A zároveň je to nevyhnutná podmienka toho, aby sme sa mali lepšie a mohli riadiť vlastné kroky v konkrétnych podmienkach smerom k šťastnejšiemu životu.

 

 

2152 - celková čítanosť 1 - dnes čítanosť