Kamarát Xkrchnav z nášho Schizofóra spolu s ďalšími priateľmi úspešne zvládli návštevu Willa Halla v Brne. Will Hall ako americký terapeut, ktorý prekonal schizofréniu a dnes žije bez psychiatrických liekov, naďalej inšpiruje svojím príbehom masy, ako sa dá bez psychofarmák zvládať taká náročná porucha, akou je práve schizofrénia.
 
Hoci som na Willovi v Brne nebol, nasledujem v rámci minimalizmu heslo, že čím menej liekov, tým lepšie. Momentálne jediný liek, ktorého sa chcem skalopevne držať, je antidepesívum Escitil (10mg-10mg-0). Tretieho novembra som dostal svoju poslednú injekciu Xeplionu 75 mg, pričom psychiatrička súhlasila s mojím nadšeným nápadom nahradiť depot Invegou. A veru už Invega statočne čaká v šuplíku stola na svoje prvé užitie. Vyspím sa už len dvakrát a 1. decembra si dám prvú šesťmiligramovú tabletku ráno s raňajkami. 
 
Psychiatrička zároveň súhlasila s postupným vysadením Orfirilu Long od januára 2016. Už asi 4 mesiace užívam 500mg-0-500mg, pričom evidentne to aj tak nestačí, lebo podľa poslednej kontroly krvi som mierne pod normou a pod terapeutickou hladinou. O to ľahšie možno bude Orfiril vysádzať, si myslím.  Najprv vravela, že mi predpíše v januári 300miligramový Orfiril, ale nie je to ešte isté, nakoľko vtedy nepoznala výsledky mojich krvných testov. Vysádzanie môže trvať maximálne 2-3 mesiace – takže s príchodom jari 2016 už budem istotne brať len Invegu 6 mg a Escitil 20 mg.
 
V ďalekej budúcnosti, niekedy v lete 2016, prípadne až na jar 2017, by som mohol ísť dolu na Invegu 3 mg a Escitil 15 mg. Vtedy by som užíval psychofarmaká len ráno a cez deň by som už nemusel na ne myslieť.
 
Celkovo som s vysádzaním, resp. vlastne znižovaním spokojný. Nenarazil som u lekárky na žiaden zásadný odpor, veľmi dobre ma chápala a vyšla maximálne v ústrety. Možno aj preto, že od hospitalizácie už ubehlo takmer 6 rokov a stav je skôr reziduálny, než akútny (F20.5).
 
Vnímam v poslednom čase dosť veľa stresov a pracovnej záťaže. To sa mi nepríjemne kumuluje so vzrastajúcimi nárokmi školy, ktorú po sobotách študujem. Nemôžem povedať, že to stopercentne zvládam – skôr sa nejak pretĺkam. Objavujú sa u mňa depresívne výkyvy, mínusové príznaky apatickosti, prázdnoty, hypobúlie. Niekedy je to lepšie, niekedy horšie. Teraz je víkend, tak sa cítim trochu lepšie. Odpočívam, hoci na mňa tlačia termíny. Myslím, že je to len záležitosť tohto predvianočného zhonu, nakoľko pracujem v maloobchodnej sieti a vieme, že Vianoce sú pre túto oblasť veľkým náporom. A do toho ešte vrcholiaci semester a je to na odstrel. Snažím sa nejak zachovávať pokoj, hovoriť si, že v skutočnosti na všeličom vlastne nezáleží. Vsugerúvam si tak flegmatickosť, ktorá vie byť veľmi užitočná. Bojujem tak proti svojej úzkostnosti a celkovému napätiu. Zatiaľ to zvládam bez anxiolytík – tých som sa nedotkol vlastne od prelomu jari a leta. Takže hovorím si, zvládnuť december, a potom bude už dobre. 
 
Ďakujem Vám za prečítanie a želám Vám veľa zdravia a pokoja, priatelia.