Akú úlohu zohráva správne stravovanie pri liečbe?
Výživa zohráva v živote každého z nás kľúčovú úlohu, a to nielen preto, že je rozhodujúca pre správne fungovanie organizmu, ale aj pre celkovú psychickú pohodu. Duševný stav totiž úzko súvisí so stavom chemického prostredia mozgu a takisto so správnym uplatnením funkcií metabolizmu. Ak pacient (alebo človek všeobecne) nezabezpečuje organizmu tie správne výživné látky, jeho metabolizmus sa narušuje, čo má výrazný negatívny účinok aj na stav chemického prostredia nervovej sústavy.
Poradenstvo pre schizopacientov v oblasti návykov správneho stravovania často absentuje. V liečebnom prístupe k duševným chorobám to veľmi chýba.
Ako sa teda správne stravovať?
Správne stravovanie pre schizopacienta v mnohom záleží od posilnenia príjmu takých látok, ktoré sa podieľajú na tvorbe sérotonínu v mozgu. Pre mozog je tento neuroprenášač medzi neurónmi jeden z najdôležitejších a jeho nedostatok ovplyvňuje náladu depresívnym a úzkostným smerom. Mozog však sám produkovať sérotonín nedokáže, ak nie je prítomný tzv. tryptofán.
Tryptofán je aromatická aminokyselina, ktorá je stavebným kameňom proteínov, podieľa sa, ako už bolo spomínané, na biosyntéze sérotonínu a tiež neurohormónu melatonínu či vitamínu B3.
Aby pacient účinne bojoval proti depresii a bipolárnemu cyklovaniu popri farmakoterapii aj správnym stravovaním, mal by teda konzumovať v dostatočnej miere potraviny, ktoré tryptofán v zvýšenej koncentrácii obsahujú. Medzi takéto potraviny patria najmä syry (obzvlášť zo sóje ako tofu), tekvicové semienka, múka s lepkom, sezamové semienka, mandle a vlašské orechy, arašidy, ďalej sa nachádza (hoci v menšej miere) aj v banánoch, tvarohu a rybách.
Pre schizoochorenie je typická aj psychotická dezintegrácia, proti ktorej v rámci stravy mierne pomáha zvýšená konzumácia zinku. Doporučená denná dávka je aspoň 20 mg denne. Zdrojmi zinku sú najmä pečienky, vaječné žĺtka, ústrice, fazule a tiež tmavé mäso. Môže sa istý čas brať aj zinok ako výživový tabletový doplnok, kedy väčšinou pacient poberá tabletu s 10 mg zinku.
Stačí len jesť veľa potravín, obsahujúcich tryptofán?
Nie, žiaľ, nestačí.
Mozog je systémovo uzavretý orgán, ktorý citlivo a prieberčivo “cenzuruje”, aké látky a v akom množstve prepustí do svojho vnútorného systému. Je to neurobiologická, autoregulačná a automatická obrana nervového systému organizmu. Preto záleží, aké ďalšie aminokyseliny potravou prijímame, pretože tie následne “konkurujú pri cenzúre” tryptofánu (ktorý je tiež aminokyselinou). A tieto aminokyseliny sú mnohokrát v mozgu koncentrovanejšie a potláčajú vplyv tryptofánu, a tým následne bránia biosyntéze sérotonínu, ktorý je – ako vieme – potrebný na potlačenie depresie a bipolárneho cyklovania.
Čo to znamená v praxi? Znamená to, že musíme v snahe brániť náladovým výkyvom obmedziť príjem takých potravín, ktoré obsahujú aminokyseliny konkurujúce tryptofánu.
Aké sú to potraviny? Potraviny, obsahujúce konkurujúce aminokyseliny, ktoré treba v strave obmedziť, sú najmä plnotučné mlieko, losos, hovädzie mäso a niektoré druhy ryže (natural). Tieto pokrmy môžu znížiť koncentráciu tryptofánu v mozgu.
A čo mastné kyseliny omega-3 a omega-6?
Výskumy ukázali, že pomerné zastúpenie týchto dvoch skupín nenasýtených mastných kyselín v tukoch našej krvi má priamu súvislosť s mierou depresie. Čím nižší je pomer mastných kyselín omega-3 k mastným kyselinám omega-6, tým vyšší je výskyt depresie. Iné výskumy zase preukázali, že pri liečení bipolárneho cyklovania sú dôležité práve nenasýtené mastné kyseliny omega-3.
A tak je odporúčané prijímať mastné kyseliny omega-3. Ich dobrým zdrojom sú ryby (najmä sleď, platesa, alóza, atlantická makrela, tiež tuniak). Napriek tomu, že ryby sú obľúbeným zdrojom omega-3 mastných kyselín, je to až druhotný zdroj, pretože tieto ryby získavajú mastné kyseliny tiež potravou, a síce z morského planktónu chladných oceánskych vôd, ktorý je na ne bohatý. Pôvodným zdrojom mastných kyselín omega-3 sú teda rastliny.
Najčastejšími rastlinnými produktami, ktoré v sebe koncentrujú vysoký obsah omega-3 mastných kyselín, sú najmä olej z ľanových semien, vlašské orechy, olej z repky, čierne orechy, olej z pšeničných klíčkov alebo zo sójových bôbov, sója, špenát, avokádo a mandle. Odporúča sa konzumovať, aby sa úspešne bojovalo proti zlej psychickej kondícii, niektoré z týchto potravín denne.
Aké látky ešte pozitívne ovplyvňujú náladové výkyvy?
Ďalšími látkami, ktoré výrazne a pozitívne ovplyvňujú afektívne príznaky schizoafektívnej poruchy, sú kyselina listová a vitamín B12.
Odporúčaná denná dávka kyseliny listovej je 400 mikrogramov. Je pomerne jednoduché túto dávku dosiahnuť konzumáciou rastlinnej potravy, konkrétne sa myslí najmä cicer, šošovica, červená a modrá fazuľa, špenát, horčičné semienka.
Ďalšou výživnou látkou, ktorá je nevyhnutná na optimálne fungovanie mozgu, je vitamín B12. Najlepšími zdrojmi vitamínu B12 sú najmä obohatené lupienkové cereálie, chudé hovädzie mäso bez tukových váčkov, obohatené sójové mlieko či celé vajíčko.
Na čo si treba dávať pozor?
Upozornenie!
Všetky uvedené rady, ako sa správne stravovať v boji proti depresii a bipolárnemu cyklovaniu, nemôžu nahradiť poradenstvo a názor Vášho psychiatra a už vôbec nemôžu byť dôvodom pre vysadenie liekov a alternatívne nahradenie Vašej farmakoterapie. Schizoochorenie je oveľa kompexnejšie ochorenie, ktoré má aj endogénne (vnútorné) príčiny v neurochémii mozgu, preto vhodná strava môže síce dobre pomôcť (a aj sa odporúča), avšak nedokáže nahradiť psychiatrickú starostlivosť.
Preto sa, prosím, správajte zodpovedne a v prípade potreby sa ohľadom stravovania poraďte s Vaším všeobecným lekárom alebo psychiatrom.
Čo je to psychohygiena?
Tak, ako sa človek potrebuje fyzicky umývať a očisťovať, aby sa cítil dobre, aby sa vyhol baktériám a zápachu a podobne, tak sa potrebuje človek očisťovať aj duševne. Pri ľuďoch s duševným ochorením to platí obzvlášť. Duševná hygiena určuje pravidlá, ako si počínať, aby bolo riziko zhoršenia ochorenia čo najmenšie, a ako optimálne realizovať svoj život. Tieto pravidlá však možno načrtnúť len v hrubých rysoch, pretože život každého človeka je mimoriadne individuálny a neopakovateľný.
Všeobecné princípy psychohygieny sú tieto:
- dostatok poznatkov o schizofrénii alebo schizoafektívnej poruche, a to aj po stránke symptómov, liečby, terapií a možností rodiny pomôcť pacientovi;
- dostatok poznatkov o tom, ako sa vyvarovať nepotrebných napätí a stresov; znalosť tých stresových situácií, ktoré zhoršujú priebeh ochorenia; dostatok poznatkov o tom, ako prekonať aj nadmerné podnety vonkajšieho a vnútorného prostredia a naučiť sa reagovať na ne adekvátne;
- dostatok poznatkov o tom, ako prežiť svoj život naplno a užitočne;
- základné pravidlá životosprávy – práca vs. odpočinok, spánok, výživa a správne stravovanie, pohyb, dýchanie, odstraňovanie zlozvykov a relaxácia;
- sebavýchova a sebavzdelávanie;
- budovanie medziľudských vzťahov, vzťahu k svetu a vzťahu k samému sebe; dosiahnutie rovnováhy medzi chorým a okolitým svetom.
Ako sa v rámci psychohygieny očisťovať od stresu?
Pri diagnóze schizoochorenia je užitočné sa naučiť niektoré stratégie, ako zvládať rozličné situácie. Schizopacienti sú totiž veľmi citliví na každý stres a ten má potom nepriaznivý vplyv na priebeh ochorenia (vyvoláva neprimerané emočné reakcie, depresívne fázy, úzkosť, prípadne dokonca intrapsychické halucinácie a návrat psychotickej epizódy).
Stres je (v jednoduchom slovníku vyjadrené) záťaž. Vyhnúť sa záťaži sa úplne nedá nikdy, pretože už samo ochorenie je veľmi stresujúce. Preto možno uvažovať skôr o redukcii (znížení) stresu a jeho vplyvu na našu psychiku či organizmus.
Účinnými radami, ako znížiť záťaž, môžu byť tieto odporúčania:
- naučte sa spoznať, čo sa deje s Vaším telom počas stresujúcich udalostí – to napomáha rozpoznať varovné signály; počas stresu v našej mysli väčšinou stále rozmýšľame dokola nad problémami, máme obavy, že budeme mať obavy (bludný kruh), sme zmätení, máme strach a sklon k pesimizmu, zdá sa nám, že nemáme situáciu pod kontrolou a že sa môže stať niečo zlé a strašné; telesne sa stres prejavuje trasom, potením rúk, suchom v ústach, hrdle, niekedy búšením srdca a zvieraním na hrudi, bolesťou hlavy a napätím krčných svalov resp. strnulosťou svalov, občas aj závratmi;
- spíšte si zoznam situácií, ktoré Vám spôsobujú stres, následne uvažujte, ako by sa im dalo vyhnúť alebo či by sa dalo niečo urobiť s tým, aby neboli tieto situácie také stresujúce;
- vyhýbajte sa alkoholu, nezákonným látkam a pokiaľ možno aj kofeínu, pretože tieto látky spočiatku prinášajú síce uvoľnenie, ale o čosi neskôr vedú k úzkosti;
- naučte sa relaxovať (napr. počúvajte hudbu, doprajte si kúpeľ, choďte na prechádzku, čítajte si, surfujte po internete, sledujte televíziu, športujte, meditujte či rozjímajte a podobne);
- nájdite si niekoho, s kým sa môžete pozhovárať, poraďte sa s ním/ňou, najlepšia je blízka osoba “z očí do očí”, ale neopovrhnutiahodné nie je ani chatovanie na internete;
- zjednodušte si život – neberte si naraz príliš veľa úloh a snažte sa robiť vždy iba jednu vec;
- vhodné je si robiť plán na každý deň, prípadne si viesť denníček;
- vezmite na myseľ pravidlo “Vždy dva kroky dopredu, niekedy jeden krok dozadu” – zotavovanie sa je dlhou cestou, čo znamená okrem iného aj to, že keď si už myslíme, že sme sa niekam dostali, na obzore sa objaví ďalšia deprimujúca prekážka… avšak prijímanie sklamaní patrí k zotaveniu; schizopacient máva väčšinou dobré a zlé dni, dobré dni by mal využiť na sformulovanie riešení problémov z čias zlých dní, k čomu pomáha práve už spomínaný denník.
Ďalšie informácie aj na podstránke: Psychohygiena 
