Kultúrno-rekreačná terapia

Čo je to kultúrno-rekreačná terapia?

V rámci celkovej rekonvalescencie po ukončení psychotickej epizódy a v rámci psychickej rehabilitácie sa veľmi odporúča pacientom vyvíjať kultúrno-rekreačnú činnosť. Tá napomáha k pozdvihnutiu sebavedomia, zväčšeniu asertivity a schopnosti presadiť sa a takisto má výborný efekt na sebamonitorovanie pacienta resp. dokáže byť skutočným synonymom sebaterapeutických účinkov a sebaterapeutického procesu.

V podstate ide o činnosti, ktoré dopĺňajú liečebné ciele a majú vplyv na rozvoj osobnosti pacienta, a to aj v prípade, ak účinky náladových (afektívnych) porúch (depresia, mánia, hypománia) alebo tzv. negatívne príznaky schizofrénie pretrvávajú.

 

Čo zahrňujeme pod kultúrnu terapiu?

Pod kultúrnu terapiu zahrňujeme najmä:

a) výchovno-formačné činnosti – sem patria rôzne formy vzdelávania a samovzdelávania, investovanie času do trebárs jazykových kurzov, nejaké tie besedy, prednášky, univerzity tretieho veku, samoštúdium odborných kníh a encyklopédií, taktiež záujmové krúžky rozličného zamerania;

b) arteterapia – pri tejto terapii sa uplatňuje umenie a umelecké cítenie pacienta, ktoré sa prezentuje napr. maľovaním (výtvarná arteterapia) rôznych kresieb, obrazov, výjavov, portrétov, alebo niečoho, čo vyjadruje vnútorné pochody a myšlienky pacienta, ďalej je časté modelovanie z hliny, hranie sa s plastelínou, vyšívanie a šitie, fotografovanie, práca s drevom, tiež záhradkarčenie a starostlivosť o rastliny a kvety, prípadne ak má pacient možnosti a zručnosti, môže siahnuť aj po komplikovanejšom umení ako umelecké zdobenie vajíčok, či investovanie voľného času do varenia, pečenia či umeleckého tvorenia vzorov pre torty a podobne;

c) biblioterapia – ide o pôsobenie najčastejšie pomocou umeleckej literatúry (čítanie odbornej literatúry spadá pod výchovno-formačné činnosti); pod biblioterapiu patrí aj umelecká písomná tvorba – odporúča sa písať básne, prípadne možno aj nejaké poviedky, obľúbené sú blogovanie na internete a vedenie si denníčka; taktiež sem spadá čítanie novín a časopisov, čím sa dostáva pacient pravidelne “do obrazu”;

d) muzikoterapia – táto forma môže mať výborné upokojujúce účinky na pacienta, môže sa jednať o pasívne počúvanie hudby napríklad z telefónu alebo youtube, takisto častým prostriedkom je rádio, alebo iné skladby z internetu; muzikoterapia za predpokladu dobrého hudobného sluchu môže byť aj aktívnym procesom, kedy pacient investuje čas do hrania na nejaký hudobný nástroj, prípadne môže rozvíjať spevácke schopnosti;

e) telesná výchova a šport – športovanie pomerne výrazne obmedzuje neurotické príznaky a príznaky exogénnych depresií, preto je veľmi odporúčané; je zrejmé, že môže nadobúdať veľmi pestré podoby ako napr. telesné cvičenia, aerobik, posilňovanie, bicyklovanie na rotopede alebo ešte lepšie vonku, návštevy športových centier (tenis, stolný tenis, squash), podľa možností hra kolektívnych športových hier (futbal, basketbal, hokej, volejbal,…), plávanie a podobne.

 

Čo zahrňujeme pod rekreačnú terapiu?

Pod rekreačnú terapiu zaraďujeme najmä:

a) kúpeľná liečba – rôzne masáže, terapie vodou a liečba kúpeľným, osviežujúcim prameňom, prípadne celková fyzikálna rehabilitácia dokáže uvoľniť u pacienta napätie a napomôcť k zvýšeniu sebavedomia a vytvoriť podmienky pre dobrú psychickú kondíciu;

b) prechádzky po vonku – odporúča sa bojovať proti (pre schizoafektívnu poruchu typickej) únave a autistickým sklonom vychádzkami trebárs s rodičmi “na vzduch”, príležitosťou môžu byť najčastejšie rôzne nákupy alebo malé výlety na hodinu či dve; zaujímavou príležitosťou je venčenie psa, ak je pacient pripravený psychicky na takúto zodpovednosť; cieľom všetkých vychádzok je každopádne zamedzenie tomu, aby bol pacient stále len doma a uzatváral sa do seba;

c) turistika do prírody – veľmi prospešnými sa ukazujú túry po lese a prírode, či už na rôzne hory, kopce, alebo hrady a zrúcaniny – na Slovensku máme v tomto smere bohatú sieť turistických chodníkov, preto je veľmi vhodné túto možnosť využívať, pričom je dobré skombinovať túry s fotografovaním, čím sa nielenže spomienky “zvečnia”, ale sa aj uplatní umelecké cítenie pacienta (arteterapia);

d) turistika k umelým pamiatkam – obzvlášť pri nemožnosti túr do prírody, ktoré sú záťažou najmä pre pohybové ústrojenstvo, je vhodná turistika do miest a obcí ku kostolom, zámkom, hradom, kaštielom a iným starobylým pamiatkam, ktoré vytvorila ľudská civilizácia minulých generácií; opäť sa tu dá uplatniť fotografovanie; cestuje sa dopravnými prostriedkami, takže je takáto turistika vhodná takmer pre všetkých;

e) návštevy umeleckých zariadení – tieto návštevy dokážu zvýšiť a upevniť kvalitu duševného života pacienta a napomáhať rozvoju jeho osobnosti; ide hlavne o návštevy kina, divadla, festivalov, koncertov, tanečných zábav, ale aj jednoduché sledovanie televízie (no tá nesmie byť dôvodom pre uzatváranie sa pacienta vo svojom svete a vo svojom domácom prostredí);

f) spoločenské hry – šach, biliard, hry typu “dostihy” a podobne.

Ak rekreačná terapia nadobudne formu spoločných aktivít celej rodiny, alebo časti rodiny pacienta, má výborný vplyv na stmelenie vzťahov, čo pozitívne ovplyvňuje aj myslenie a emócie, či psychickú stabilitu samotného pacienta.

 

1405 - celková čítanosť 1 - dnes čítanosť