Elektrokonvulzívna terapia

Kto zaviedol ECT a na aké symptómy sa používa?

electricElektrokonvulzívna terapia sa ľudovo nazýva “elektrošoková terapia” a má skratku ECT.

Zaviedli ju taliansky neurológ a neurofyziológ Ugo Cerletti a taliansky psychiater Lucio Bini v roku 1938. Prechodne bola táto liečba obmedzená, avšak dnes patrí k najčastejšie používaným tzv. biologickým metódam.

Táto liečba je veľmi efektívna a relatívne bezpečná v príslušných indikáciách:

a) ťažká depresia (nebezpečenstvo samovraždy, netolerancia antidepresív resp. tzv. farmakorezistentné depresie);
b) mánia (najmä s veľmi výraznou psychomotorickou vzrušenosťou alebo taktiež s odolnosťou na lieky);
c) nedostatočná alebo chýbajúca odpoveď na liečbu pri schizofrénii alebo pri liečbe schizoafektívnych porúch;
d) farmakorezistentné katatonické stavy;
e) pri diagnózach, kde bola predtým ECT už účinná.

 

Čo je základom liečby ECT a aký veľký prúd sa pri procedúre používa?

ectZákladom liečby je vyvolávanie tzv. epileptiformných záchvatov pomocou striedavého elektrického prúdu.

Tento prúd je upravený na hodnoty 300-400 mA s frekvenciou 50 Hz, ktorý sa aplikuje 0,2 až 1,5 sekundy. Používa sa prevažne špeciálny prístroj Thymatron. Elektródy sú umiestnené na oboch spánkoch, teda bitemporálne, aby elektrický prúd mohol prejsť celou hmotou mozgu.

Výkon sa robí v celkovej anestézii, takže pacient zákrok vôbec nepociťuje. Uspanie sa deje najčastejšie pomocou látky thiopental. Rovnako sú podané myorelaxačné látky, ktoré uvoľnia svalstvo, aby pri epileptiformných záchvatoch nedochádzalo ku kŕčom či zášklbom. Celý zákrok je monitorovaný elektroencefalogramom EEG, niekedy aj pomocou EKG.

Občas sa procedúra realizuje unilaterálne – to znamená, že jedna elektróda je umiestnená “na spánku” (temporálne) a druhá nad nedominantnou hemisférou mozgu.

 

Ako často sa ECT podáva?

Elektrošoky sa podávajú zvyčajne každý druhý deň (alebo výnimočne aj denne) v počte 4 až 8, niekedy aj viackrát (pri schizoafektívnych poruchách najčastejšie 6-krát). Pri veľmi ťažkých priebehoch akútnej formy schizofrenického ochorenia sa používajú aj niekoľkokrát denne – vtedy hovoríme o kumulovanej liečbe.

 

Aké sú najčastejšie nežiaduce účinky?

Najčastejšími nežiaducimi účinkami sú:

  • amnézie či narušenie krátkodobej pamäte – pacient si často nepamätá, čo bolo pred samotným zákrokom, alebo ako sa cítil a podobne, častokrát sa strata krátkodobej pamäte upraví do 72 hodín, v prípade detailov aj neskôr, pričom pomáhajú k navráteniu krátkodobej pamäte citrusové plody;
  • nevoľnosť;
  • bolesť hlavy, ktorá je spôsobená ani nie tak samotnou ECT, ale skôr účinkami uspávacej látky;
  • dezorientácia alebo zmätenosť krátko po prebudení – tieto javy sú spojené s narušením krátkodobej pamäte, stavu šoku pre mozog, kedy sa na niekoľko minút môže narušiť sebauvedomovanie; treba tiež povedať, že dezorientácia nastáva najmä pri prvom zákroku ECT, kedy pacient ešte nie je zvyknutý na takýto typ terapeutickej liečby mozgového tkaniva; pri ďalších zákrokoch ECT už k dezorientácii väčšinou nedochádza takmer vôbec.

 

Aké má ECT výhody?

Zrejme najväčšou výhodou ECT je vysoká efektivita, ktorá zahŕňa

  • jednak rýchly ústup symptómov,
  • jednak výrazné skrátenie doby hospitalizácie.

ECT je pri schizofrénii a schizoafektívnych poruchách vysoko efektívna, pomáha v krátkej dobe rozpoznať chorobnosť vlastného usudzovania (nereálnosť bludov a halucinácií) a získať tak kvalitný náhľad na svoje ochorenie. To napomáha k čoraz lepšej spolupráci pacienta s lekármi. Hoci presný mechanizmus účinnosti ECT je neznámy, predpokladá sa, že výrazne zasahuje do oblasti hypotalamu a tretej mozgovej komory a že zasahuje do subkortikálnych spojení aktivizáciou neurónov, zvýšením užívania glukózy a vyplavením adrenalínu. Zrejme ide o zásah do metabolizmu mozgu a o ovplyvnenie neuroprenášačov. Takto sa ECT stáva oveľa účinnejšou, než bežné psychofarmaká, ktoré “nabiehajú” do metabolizmu mozgu relatívne pomaly. Preto už po troch či štyroch procedúrach sa pacient začína cítiť lepšie a symptómy ustupujú, a to často aj pri katatonických príznakoch schizoafektívnej poruchy alebo pri ťažkých endogénnych depresívnych epizódach (tzv. melanchólia).

Ústup symptómov má priamo za následok skrátenie doby hospitalizácie. Zatiaľ čo bežne by mohol byť pacient hospitalizovaný aj 2 až 3 mesiace, takto sa doba hospitalizácie môže skrátiť na niekoľko týždňov.

 

6110 - celková čítanosť 1 - dnes čítanosť