Pohrúženie do činnosti, ktoré sa označuje často neprekladaným názvom „flow“ (prúdenie), je v súčasnosti už dobre etablovaným pojmom v tzv. pozitívnej psychológii. Okrem psychológie ho s veľkou ochotou prevzala aj motivačná literatúra, poskytujúca konkrétne rady, ako flow vo svojom aktívnom živote prežívať, a tak dosahovať lepší výkon a kvalitnejšie výsledky. Psychológia si tento jav zase cení z toho pohľadu, že ide o jeden z najmocnejších a najkoncentrovanejších pocitov šťastia, o ktorého prítomnosť vo svojom živote by nemal žiaden človek prichádzať. Jeho príjemnosť totiž vytvára pocit šťastia okrem iného aj na základe našej sústredenosti, radosti, zanietenosti a na pocitoch silnej zmysluplnosti, motivácie a „bavenia sa“. Flow predstavuje pohrúženie do takej činnosti, ktorá nás celkom strhne a naplní – veľmi nás baví a chceme sa jej stoj-čo-stoj venovať, až kým nedocielime jej predstavovaný výsledok. Zabudneme vtedy aj na čas, nepozeráme sa na hodiny, nehrá rolu, či sme hladní alebo či potrebujeme na záchod. Prípadný hlad alebo wecko nás skôr akurát tak znervózňujú, lebo nás nútia odtrhnúť sa od prúdenia a prerušiť svoju koncentrovanú činnosť. Úloha, ktorej sa venujeme, nás baví a je v istom smere náročná, predstavuje pre nás výzvu. No nie je natoľko ťažká, že by sme ju nezvládli alebo neverili, že ju zvládnuť dokážeme.

Najlepšie je, ak zažívame flow v našej práci, v našom zamestnaní. Vtedy je naša agenda skutočne požehnaním a je zdrojom nielen finančného príjmu, ale naozaj aj nášho šťastia. Radi sa na také pracovisko vraciame, ba neraz vo flow mávneme rukou nad skončením pracovnej doby a radi zostaneme ešte ďalej pracovať aj cezčas. Hlavne, keď nechýba k dokončeniu úlohy veľa a sme takto pohrúžene rozbehnutí. Flow však veľa ľudí zažíva práve vo svojich voľnočasových aktivitách – tam je to pre niektorých typickejšie, než v zamestnaní. Je úplne super, ak máme nájdený koníček, do ktorého sme schopní sa tak zaangažovať, že až zabudneme na čas a námahu s ním spojenú. A prežívame pri ňom koncentrovanosť, naplnenie, zmysel, výzvu a… šťastie.

Osobne niekedy zažívam flow vo svojej práci. Poznám flow však aj zo svojho domáceho, voľnočasového prostredia. No a musím povedať, že niekedy má flow aj svoje nevýhody. Až tak veľmi nechcem odtrhnúť zrak od danej činnosti, do ktorej som sa v uvedenom zmysle pohrúžil, že všetko ostatné ide bokom, hoci by to bolo rovnako dôležité. Spomenul som nervozitu z hladu a prípadného wecka – zdá sa, že sú to maličkosti, no vedia niekedy moju makovicu poriadne potrápiť nervozitou, keď ich potrebe nechcem vyhovieť, pretože „tak veľmi ma baví sa sústrediť“ na toto a tamto, že to a tamto ešte spravím, to ešte dokončím, toto ešte mi napadá dorobiť, a proste nie je čas sa najesť alebo sa skočiť vycikať. Je to asi úsmevné, však? Skutočne však niekedy úporná neochota prerušiť flow môže človeku priniesť takéto čudné situácie.

Okrem toho, ak sa ponorím do flow doma, tak v daných hodinách pre mňa nič neexistuje iné. Môže mi tu začať tiecť práčka alebo horieť zástrčka, ja proste potrebujem (!) robiť práve to, čo robím. Iste, spomínané naliehavé prípady by som riešil, ale určite by to bolo spojené so značnou nechuťou a otrávenosťou, že som sa musel niečomu takému ísť venovať a nemohol som pokračovať vo svojej pohrúženej aktivite. Nech už tou aktivitou je hocičo, lebo aktivity, ktoré ma majú tu doma potenciál šupnúť do flow, mám viacero a zvláštne sa striedajú – a tiež svoju schopnosť navodiť mi flow pravidelne v čase strácajú a zase sporadicky späť nadobúdajú.

Krásny príklad mi napadá zo včerajšej soboty. Od piatku večera do soboty noci som sa venoval písaniu – blog, potom čosi náučné na spôsob referátu, diskusné príspevky. Deň sa to zdá dlhý a zas až toľko som toho nenapísal, napriek tomu som sa tým zapodieval celý čas. Super je, že ma to veľmi bavilo – opäť ma čosi po dlhej dobe tejto krízy bavilo. Vykazoval som všetky známky flow a cítil som sa veľmi dobre. To je síce pekné, ale čo tie riady v drese? Čo hygiena? Kto mi zmyje vlasy? Je sobota, to mám vždy prací deň, ako to že som nedal prať ani jednu várku? Aj tradičný čajník zíval prázdnotou. Čo tak pozrieť maily, odpísať ľuďom? Alebo prečítať spravodajstvo? Nič. Všetko šlo bokom. A keď bolo treba wecko, div že som si pod seba nedal šerblík, aby moja výsosť náhodou nemusela opustiť počítač. V pondelok mám ísť po dlhej dobe opatrení do práce – aj takáto vízia ma zrazu znervóznila, lebo „predsa nebudem môcť sedieť a písať!“ A to už 2 mesiace prosím, aby som sa tam mohol už konečne vrátiť.

Píšem to všetko trošku s nadsázkou, nemyslím to skutočne vážne. Iba si spontánne uvedomujem, že popri príjemnosti samotného flow a pohrúženia do nejakej aktivity je možné okúsiť aj nejaké nevýhody. Tieto nevýhody sa pravdepodobne dajú dobre zvládať zapojením trošky rozumnosti do svojich motívov a priorít. Trošky rozvahy a jednoducho zdravej miery. Nie je asi dobré nič premršťovať a hecovať, ani pocit šťastia a „bavenia“. Aj extrémy na škále pozitívnych emócií sú proste extrémami a neveštia nič dobré.

Dnes v nedeľu som teda zapojil štipku rozumnosti a zdravej miery. Celé dopoludnie a skoré popoludnie som robil všelijaké veci, ktoré bolo potrebné urobiť, a ktoré aj meškali zo soboty. Zdá sa, že je tento deň akosi produktívnejší, pokiaľ ide o počet výsledkov. A až teraz takmer k večeru som si sadol, že sa idem skúsiť pohrúžiť opäť do písania.

A tak si teda priznávam – flow je síce super, ale asi platí aj tu staré známe „Všetko s mierou.“

Držím Vám palce, drahí čitatelia, a ďakujem za prečítanie!

 
Zdroj horného obrázka o fenoméne Flow: mentem.sk (Fenomén Flow)