Stanovenie dg.

Schizofrénia a schizoafektívna porucha

Ako sa začína stanovovať diagnóza?

Podľa súčasneho právneho stavu v Slovenskej republike pacient nemusí ísť po odporúčanie k pediatrovi, geriatrovi alebo inému všeobecnému lekárovi. Môže ísť k psychiatrovi rovno, čo umožňuje rýchlejšie prekonať obavy z prípadného zahanbenia pochádzajúceho z predsudkov pacienta, ale najmä z predsudkov iných ľudí. Treba pamätať, že psychiater je lekár, ktorý je špecializovaný na diagnostiku a liečbu ľudí s duševnými poruchami, pričom duševných porúch je mnoho a má ich aj mnoho ľudí. Preto neplatí, že psychiater je “pre bláznov”.

Psychiater stanoví diagnózu, určí a bude monitorovať psychofarmakoterapiu (prípadnú psychoterapiu a najmä lieky), v prípade potreby zabezpečí hospitalizáciu a bude sa pravidelne stretávať so svojím pacientom, či s členmi jeho rodiny.

Základom stanovenia klinickej diagnózy “schizofrénia” alebo “schizoafektívna porucha” je osobná a rodinná anamnéza. Zvyčajne sa rozhovoru s psychiatrom zúčastní človek, ktorý má ťažkosti, a jeden príslušník rodiny. Niekedy je potrebné vykonať laboratórne vyšetrenia, vrátane krvného obrazu, zobrazovacie vyšetrenia (CT mozgu, EEG, možno aj EKG srdca), ale aj testy na užívanie niektorých drog a liekov. Nie vždy sa však takýto postup uplatňuje, hoci na vylúčenie organických porúch mozgu je nutné vyšetrenie počítačovou tomografiou CT.

Ak jestvuje podozrenie na psychózu, obzvlášť na schizofrenickú, je zapotreby psychologické vyšetrenie u klinického psychológa. Toto vyšetrenie nie je časovo náročné; je zamerané na pozornosť a sústredenie, pamäť, asociácie s kresbami ako i so slovami, taktiež na schopnosť spracovávať emócie.

Diagnostickými komplikáciami môžu byť stres vyšetrovaného, ktorého prípadný zrýchlený tep, bolesti hlavy či nespavosť môžu byť spôsobené aj telesnou chorobou, čo musí psychiater vziať do úvahy. Takisto zneužívanie návykových látok môže niekedy spôsobiť stav podobný schizofrenickej psychóze.

Pomerne často sa celá diagnostika robí počas hospitalizácie. V nemocnici je možné zostaviť tím odborníkov a vypracovať podrobnú anamnézu, takže bude následná diagnóza vierohodnejšia. Či už sa diagnostika robí v nemocnici, alebo ambulantne, rodinný príslušník pacienta by mal vytvoriť psychiatrovi dôkladnú a ucelenú predstavu o tom, ako sa pacient správa, čo robí, aké má záujmy, treba spomenúť všetky ťažkosti, jednak ktoré udáva sám, jednak ktoré narúšajú rodinný život či jeho sociálny status a ovplyvňuje tým ostatných.

 

Ako prebieha samotná diagnostika?

Diagnostický proces sa skladá:

a) z anamnézy a základného vyšetrenia

Anamnéza znamená súbor údajov a vyšetrení o kompletnom zdravotnom stave pacienta – zahŕňa predošlé telesné choroby a psychické obtiaže, tiež rodinnú anamnézu (teda či v rodine má niekto nejaké duševné ochorenie, alebo mal samovražedné tendencie, alebo či sa vyskytlo zneužívanie návykovej látky). Spadajú sem takisto prípadné psychologické vyšetrenia a do anamnézy určite patria aj výsledky zobrazovacích vyšetrení (najmä CT mozgu).

b) z hodnotenia duševného stavu vyšetrovaného a z výsledkov získaných pomocou špeciálnych vyšetrení

Po odobratí anamnézy vrátane zobrazovacích a špeciálnych vyšetrení a vrátane rodinnej anamnézy môže psychiater vyhodnocovať celkovú psychickú a sociálnu situáciu pacienta. Lekár zváži nutnosť ďalších vyšetrení, ak zistenia nie sú postačujúce. Väčšinou však postačujúce sú, pričom ak pacient nespolupracuje a evidentne je v stave akútnej psychózy, môže psychiater doporučiť hospitalizáciu, ktorú aj sám vybaví.

Ak hospitalizácia nie je nutná, sám lekár vyhodnotí významné faktory a posnaží sa o etiopatogenetický výklad chorobných prejavov, pričom, isteže, zváži aj vlastné pozorovanie. To však môže trvať aj viac ambulantných návštev chorého u lekára, pričom možno je nutné navštevovať lekára s nejakým rodinným príslušníkom, najlepšie s tým, ktorý pacienta dobre pozná a pobýva s ním často, takže má príležitosť vnímať jeho symptómy.

c) z určenia diagnózy

Stanovenie diagnózy, vychádzajúc zo všetkých zistení v zmysle písmen a) a b), môže nastať pri schizofrénii a schizoafektívnej poruche aj po mesiaci, možno po troch mesiacoch. Je to náročný a zodpovedný skutok. Uskutočňuje sa často diferenciálne (čiže na základe vylúčenia iných chorôb), iba niekedy priamo. Tiež je častou metódou syntetická metóda, kedy sa určí diagnóza na základe dôkladnej syntézy všetkých údajov i pozorovania.

 

Čo v rámci psychiatrického vyšetrenia lekár zisťuje?

Psychiater v rámci psychiatrického vyšetrenia zisťuje najmä:

  • vzhľad pacienta (či je upravený alebo je hygienicky zanedbaný),
  • mieru očného kontaktu,
  • výraz tváre, mieru používania mimických svalov, držanie tela,
  • psychickú a fyzickú motoriku (rýchlosť reakcií, pohotovosť, či je pacient “čerstvý”, alebo naopak spomalený),
  • mieru spolupráce s lekárom,
  • aktuálnu náladu, ako i nálady, ktoré mal či bežne pacient máva,
  • reč a verbálne vyjadrovanie (jej rýchlosť, slovná zásoba a pod.),
  • samovražedné myslenie, tendencie či priam pokusy,
  • mieru agresivity,
  • celkovú orientáciu pacienta (napr. či vie, aký je deň v týždni a pod.),
  • bludné ladenie (pýta sa na typické bludy, ktoré sa vyskytujú),
  • prítomnosť halucinácií,
  • náhľad pacienta (či si uvedomuje svoje ochorenie),
  • vzdelanie a pacientov vzťah k učeniu,
  • prekonané choroby, úrazy či alergie.

 

1857 - celková čítanosť 1 - dnes čítanosť