Poruchy vnímania

Schizofrénia, schizoafektívna porucha

Aké poznáme poruchy vnímania pri F20 a F25?

Niekedy pacienti popisujú akúsi zníženú vnímavosť, a to najmä v depresívnej fáze. Prejavuje sa to oslabením intenzity, ostrosti a presnosti vnímania, takže človek niekedy zle počuje, mnohé slová prepočuje, zle, skreslene či iluzórne vidí. Pri mánii je naopak intenzita vnímavosti vystupňovaná, z čoho môže vyplývať podráždenosť a neschopnosť rozlíšiť dôležité vnemy od tých nepodstatných. Pacient pociťuje akýsi hluk, šum vnemov, ktoré nedávajú zmysel a ktoré si môže vysvetľovať ako niečo ohrozujúce či minimálne mätúce.

Typické sú tiež ilúzie pseudoilúzie. Pri pseudoilúziach ešte pacient rozozná realitu od svojho skresleného vnímania, zatiaľ čo ilúzie sa stávajú obvykle súčasťou komplexných bludných konštrukcií. Sluchové ilúzie môžu interpretovať šum a neutrálne zvuky z okolia ako nejakú reč, šepot.

 

Aké poznáme halucinácie pri F20 a F25?

Je bežné, že pacienti, ktorým bola diagnostikovaná schizoafektívna porucha, nemajú žiadne zmyslové halucinácie, ale trpia skôr intrapsychickými halucináciami a ilúziami. To isté môže platiť aj pre schizofrenika. Avšak je možné, že pacient produkuje aj zmyslové halucinácie, alebo pseudohalucinácie, pri ktorých si uvedomí ich neskutočnosť. Je to vskutku rozmanité (“od prípadu k prípadu”).

Pri zmyslových halucináciách dominujú akustické alebo sluchové halucinácie, ktoré sú veľmi vážne. Pacient počuje ľudské hlasy, ktoré mu rozkazujú (tzv. imperatívne hlasy), prikazujú mu, čo má robiť, niekedy si hlasy protirečia (tzv. antagonistické halucinácie) a hádajú sa v pacientovej mysli. Často sa stáva, že hlasy komentujú pacientovo správanie, sú voči nemu nepriateľské, vulgárne, inokedy môžu byť dokonca humorné, čo je však menej častý jav.

Rozlišujeme elementárne a komplexné halucinácie. Elementárne sú jednoduché, sú to len záblesky, neurčité zvuky, vône či chute. Zrakové alebo optické halucinácie však bývajú skôr komplexné, kedy pacient halucinuje celé scenérie a výjavy, obzvlášť pri mánii (akoby sa mu predostrel film pred očami).

Pri schizoafektívnej poruche sa objavujú niekedy aj taktilné halucinácie, ktoré sú veľmi nepríjemné – pacient halucinuje dotyky, má pocit, že sa ho niekto dotýka (anjeli, démoni, duchovia a podobne). Stáva sa tak najmä pri zaspávaní, niekedy zase zobúdzajú zo spánku a vzbudzujú strach a neistotu. Objavujú sa aj verbálno-motorické halucinácie, pri ktorých chorý pociťuje, že niekto druhý hovorí jeho ústami, alebo pri graficko-motorických halucináciach cíti, že niekto píše jeho rukou.

Veľmi časté sú pri schizoafektívnej poruche práve intrapsychické halucinácie. Pri nich pacient v rámci poruchy vedomia vníma svoje vlastné myšlienky ako cudzie, myšlienky sa oddeľujú od vedomia, stávajú sa akosi autonómne a ako také vystupujú proti integrite vedomia pacienta. Tieto myšlienky môžu byť vnímané ako “telepaticky” vkladané do mysle nejakým vysielačom. Pacient sa s intrapsychickými halucináciami dokáže zhovárať, pričom oni sami bývajú obvykle útočné, nepriateľské, vulgárne. Inokedy tvoria samostatné myšlienkové prúdy, ktoré “myslia samé” bez ohľadu na pacientovu vôľu.

 

4524 - celková čítanosť 3 - dnes čítanosť