Prognóza

Schizofrénia

Aká je prognóza F20?

Prognóza schizofrénie je závislá do značnej miery od variantu, podľa ktorého ochorenie prebieha. Jestvujú viaceré takéto scenáre, či varianty:

  • epizodický priebeh s postupnou úpravou stavu
  • opakujúci sa, remitentný priebeh, nepravidelné intervaly striedané s obdobiami dobrej remisie (bezpríznakovosti)
  • periodický priebeh s pravidelnými intervalmi s tendenciou k postupnému zhoršovaniu stavu
  • malígny priebeh s náhlym začiatkom a skorým vznikom defektu
  • chronický stacionárny priebeh, pri ktorom dekompenzovaný stav prebieha dlhodobo
  • chronický progredientný priebeh (dlhodobý dekompenzovaný stav s tendenciou defektu)
  • samovražda

V niektorých pesimistických odhadoch, kedy dochádza k malígnemu defektu, môže prísť narad postprocesuálna psychopatizácia smerom k schizoidnej poruche osobnosti.

Celková prognóza schizofrénie je v súčasnosti lepšia, než v minulosti, lebo až u 80% pacientov sa ich stav po prvom ataku upravuje. Dokonca až jedna tretina sa štatisticky dokáže dostať do kvalitnej a dlhodobej remisie natrvalo. Akútny začiatok ochorenia je znakom lepšej prognózy, tak ako spolupráca pacienta. Skorý nástup ochorenia a vytvorenie defektu do 4 rokov od začiatku príznakov sú však nepriaznivými znakmi a svedčia o zhoršenej prognóze.

Vzhľadom na súčasný dôraz komplexného riešenia a liečenia schizofrenických porúch sú však údaje o prognóze len relatívne a scenáre vývoja sa nedajú uplatniť paušálne.

Schizoafektívna porucha

Aká je prognóza F25?

Prognóza, teda predpoveď ďalšieho vývoja ochorenia, je vo všeobecnosti priaznivá.

Napr. Dr. Kasanin, ktorý stanovil názov tejto choroby, v tridsiatych rokoch 20. storočia pozoroval, že schizoafektívne epizódy sa pozvoľna sami po vyvrcholení miernili a končili úplným upravením zdravotného stavu.

Je možné povedať, že celkový “výstup” schizoafektívnych pacientov sa pohybuje medzi “výstupom” schizofrenikov a “výstupom” afektívnych porúch. To v praxi znamená, že prognóza schizoafektívnej poruchy je horšia, než u pacientov s čisto afektívnymi poruchami (napr. bipolárna porucha, depresia a pod.), ale zase na druhej strane je lepšia, než u pacientov so schizofréniou.

Z hľadiska typov schizoafektívnej poruchy má depresívny typ horšiu prognózu, pretože hlboko zasahuje do jadra osobnosti, vytvára v ňom melancholický temperament a pesimistický prístup k svetu. Tiež sa začína pozvoľna a pomaly, preto aj odoznieva pomerne pomaly. Bipolárny alebo zmiešaný typ má lepšiu prognózu, než depresívny typ, a to aj vďaka pomerne dobrému ohraničeniu jednotlivých epizód.

 

Aké sú kladné vplyvy na prognózu F25?

Kladnými vplyvmi na prognózu a celkový výstup schizoafektívneho pacienta sú:

  • Pokiaľ nedôjde u pacienta k emočnej sploštenosti, zostáva mu ako pozitívum schopnosť emočného prežívania, ktorú môže využiť na ochranu pred rozvracajúcim účinkom schizofrenických príznakov. Považuje sa za známku vyššej odolnosti osobnosti schopnosť využiť emócie k zvládnutiu psychotického prežívania. Pacient je takto napríklad lepšie pripravený k prijatiu náhľadu na svoje ochorenie (teda lepšie zvláda, keď si uvedomí, že jeho prežívanie bolo nereálne). Emócie tiež napomáhajú k rýchlejšiemu zotaveniu a podporujú interpersonálnu komunikáciu. Aj preto sa pozoruje horší výstup pri schizofrénii, pretože u nej dochádza často k emočnému splošteniu (plochosti).
  • vyššie IQ a vyššia emocionálna inteligencia – tieto faktory napomáhajú po medikamentóznej antipsychotickej liečbe rýchlejšie rozpoznať nereálne prežívanie a neskutočnosť prípadných bludov či halucinácií. Takisto sú užitočné pri celkovej psychohygiene daného pacienta a pri jeho snahe lepšie a účinnejšie zvládať stres a problémy.
  • malá porucha abstraktného myslenia – tá súvisí s poškodením čelového laloka mozgu a s následným utlmením rečových schopností (až alógia). Čím je pacient lepšie schopný komunikovať, čím má lepšiu slovnú zásobu, tým je väčšia pravdepodobnosť, že čelový lalok bol málo poškodený, preto aj abstraktné myslenie by malo byť málo porušené. To vytvára následne pozitívne predpoklady pre lepšiu kvalitu myslenia, uvažovania a odhaľovania prípadných bludných konštrukcií s pomocou antipsychotických medikamentov.
  • dobrá pracovná adaptabilita (prispôsobivosť) – opäť súvisí s lepším zvládaním stresu, časového tlaku a problémov.
  • náhle prepuknutie choroby – obzvlášť ľudia s manickým typom schizoafektívnej poruchy majú výstup a prognózu najlepšiu, pretože manické epizódy zvyknú byť akútne a prepuknú náhle.

 

Aké sú záporné vplyvy na prognózu F25?

Zápornými vplyvmi na prognózu a priebeh schizoafektívnej poruchy sú:

  • výskyt schizofrénie, schizoafektívnej poruchy alebo bipolárnej afektívnej poruchy v rodine resp. v rodinnej anamnéze,
  • včasný a nenápadný (až plazivý) nástup choroby (u chlapcov už v niekedy na strednej škole, u dievčat o niekoľko rokov neskôr),
  • prevaha psychotických, schizofrenických príznakov na úkor afektívnych náladových epizód,
  • nepriaznivý vývoj predchorobnej osobnosti (osobnosti pred nástupom F25) – najmä traumy, stresy, poruchy osobnosti, iné ochorenia, poruchy správania a pod.),
  • zneužívanie návykových látok (drog, alkoholu a obzvlášť marihuany).

 

2521 - celková čítanosť 1 - dnes čítanosť