Diferenciálne dg.

Čo je to diferenciálna diagnóza?

Diferenciálna diagnóza je také označenie ochorenia, ktoré je so schizofréniou alebo schizoafektívnou poruchou vzhľadom na svoje symptómy príbuzné. Pojem “diferenciálny” znamená “hraničný“, čo naznačuje, akoby sa schizofrénia alebo schizoafektívna porucha nachádzala na pomedzí, či na hranici medzi niektorými inými psychiatrickými ochoreniami.

Schizofrénia

Aké sú diferenciálne diagnózy pri F20?

Diferenciálnou diagnózou pri schizofrénii sa môžu stať ochorenia neurodegeneratívne, či rozličné poruchy, ktoré sa obvykle zaraďujú do kompetencie neurológov (organické poruchy). Preto je potrebné vylúčiť aktívny neurodegeneratívny proces, prípadné lézie na mozgu CT vyšetrením a iné podobné komplikácie. Inou diferenciálnou diagnózou sú psychotické poruchy neschizofrenického typu (poruchy s bludmi), schizotypové a schizoafektívne poruchy.

Schizofrénia sa dá rozlíšiť od porúch s bludmi a iných psychotických porúch celkovou dĺžkou trvania príznakov, závažnosťou, prítomnosťou hlasových a intrapsychických halucinácií, disociáciou myšlienkových procesov, poruchou afektu, ambivalenciou, autisticko-dereistickým myslením a významnými poruchami osobnosti.

Od schizoafektívnej poruchy schizofréniu odlíšime najmä neprítomnosťou diagnosticky významnej zmeny nálad, neprítomnosťou afektívnej poruchy, prípadne pokiaľ sa v rámci schizofrénie objavuje afektívna porucha (napr. depresia), tak afektívna symptomatológia môže pôsobiť aj mimo typicky schizofrenických príznakov. Pri schizoafektívnej poruche totiž pacient zažíva afektívnu poruchu predovšetkým súbežne s psychotickou epizódou, ktoré sú pre F25 typické, čím sa vytvára zmiešaný klinický obraz.

Schizoafektívna porucha

Diferenciálne diagnózy pri schizoafektívnej poruche sú z pochopiteľných dôvodov samotná schizofrénia a potom aj afektívna porucha (najmä bipolárna, teda manicko-depresívna psychóza, alebo unipolárna depresia) a tiež organické poruchy.

Bipolárna porucha (manicko-depresívna psychóza) je diferenciálnou diagnózou pre podobnosť svojich afektívnych príznakov so zmiešaným (bipolárnym) typom schizoafektívnej poruchy. Objavujú sa v klinickom obraze u toto istého pacienta raz manické (alebo hypomanické) epizódy, raz depresívne (priam až melancholické) epizódy. Choroba má chronický charakter a trvá aj viac než 10 rokov. Dĺžky epizód sa pohybujú od 2 týždňov cez 3 mesiace až po 9 mesiacov.

Unipolárna depresia je diferenciálnou diagnózou pre podobnosť svojich afektívnych príznakov s depresívnym typom schizoafektívnej poruchy. Ako je známe, v popredí je depresívny syndróm (nespavosť alebo prílišná spavosť, nechutenstvo alebo prejedanie sa, porucha psychomotoriky, strata vitality, pocit vlastnej bezcennosti, strata záujmov, ranné pesimum, znížená schopnosť myslieť, plačlivosť, skľúčenosť, úzkosť, samovražedné úvahy).

Organické poruchy sú makroskopické zmeny na mozgu, ktoré sa dajú pozorovať počítačovou tomografiou, preto je nevyhnutné pred stanovením diagnózy F25 absolvovať CT mozgu. Cétečkom sa makroskopické zmeny na mozgu neurologickej povahy vylúčia a otvorí sa priestor pre úvahu o duševnom ochorení.

 

Ako možno odlíšiť schizoafektívnu poruchu od schizofrénie?

Schizoafektívnu poruchu možno odlíšiť od schizofrénie aj na základe týchto znakov:

1.) nemusí dôjsť k citovej vyprahnutosti (emotívna otupenosť a depravácia vyšších citov), čo pacientovi môže pomôcť pri konfrontácii s vlastnou schizofrenickou dezintegráciou, avšak samotná apatia je v priebehu choroby bežným symptómom;

2.) nie je výnimočnou neprítomnosť zmyslových halucinácií;

3.) v zásade je v priebehu choroby prítomná výrazná zmena afektivity (depresívny, manický alebo hypomanický epizodický syndróm),

4.) zmena afektivity nie je postpsychotickou depresiou;

5.) k schizoafektívnej poruche sa pridružujú niekedy aj iné poruchy ako napríklad závislosť na návykovej látke (obzvlášť etylalkohol), sexuálne dysfunkcie, úzkosť a fóbie, obsesívno-kompulzívna porucha, poruchy príjmu potravy alebo delírium.

 

Ako možno odlíšiť F25 od afektívnej poruchy?

Schizoafektívnu poruchu možno odlíšiť od afektívnych porúch aj na základe týchto znakov:

1.) nástup choroby v skorej dospelosti (medzi 16. a 30. rokom veku);

2.) akútny obraz choroby s výraznou zmenou afektivity a poruchami vedomia (chorý býva dekoncentrovaný, má problémy sledovať očami pohybujúci sa predmet; niekedy sa môžu objaviť oneiroidné stavy a komplikované halucinácie);

3.) chorý začína počas spánku snívať neobvykle skoro (skorý nástup fázy REM);

4.) pomerne krátke trvanie afektívnych epizód (2 týždne, pár dní, ba len niekoľko hodín);

5.) chorý trpí psychotickými schizofrenickými príznakmi aj vtedy, keď nie je v popredí patologická zmena afektivity (teda trpí bludmi, prípadne halucináciami, aj keď sa neprejavuje mánia alebo depresia, pričom je diagnostickým kritériom, aby pacient prežíval psychózu aspoň 2 týždne počas neprítomnosti afektívnej zmeny; pacient teda trpí schizofrenickými príznakmi aj pri neprítomnosti depresie či mánie);

6.) v rámci psychotickej alterácie sa prejavujú symptómy typické pre schizofréniu (napríklad halucinácie hlasov, pseudofilozofovanie, afektívna ambivalencia, neadekvátnosť citových reakcií, autizmus, dezorganizovaná reč, dekoncentrácia a pod.).

 

1695 - celková čítanosť 1 - dnes čítanosť