Už niekoľko rokov pracujem v administratíve istého maloobchodu, pričom v rámci mojej agendy mi najviac času zaberá príjem a spracovanie tovaru. Pôsobím teda v odvetví, ktoré je pred Vianocami najviac vyťažené a prežíva svoju takzvanú sezónu. Vianočná sezóna mne osobne týmto začala približne začiatkom novembra, kedy začali prudko stúpať tržby a v dôsledku toho aj tlak na mňa v podobe čoraz viac a viac navyšujúceho sa množstva naskladňovaného tovaru. Boli to už moje piate Vianoce v tejto firme na tejto pozícii a vždy ide o veľmi ostrú skúšku všetkého môjho psychického rozpoloženia.

Som veľmi rád, že môžem teraz, keď už sezóna úspešne skončila, zhodnotiť uplynulé týždne ako zvládnuté. To je taká trochu ošemetná veta, ale v podstate chcem povedať, že ma množstvo stresujúcich podnetov väčšinou nerozhodilo na dlhšie ako zopár desiatok minút a darilo sa mi si s odretými ušami udržiavať ako-takú schopnú a proaktívnu náladu. Tento „psychický úspech“ pripisujem hlavne svojim bezkalorickým (benzoanovým) žbrndám, ktoré tvorili základ môjho pitného režimu počas pracovných dní, a taktiež to nemôžem nepripísať parádnemu účinku energetických nápojov a vôbec kofeínu vo všeobecnosti. Myslím si, že sa vo mne tiež dobre etablovalo moje relatívne nové antidepresívum sertralín, ktoré v priebehu prvých mesiacov roka 2019 rozvinulo svoj citeľný liečebný efekt, dobre ma stabilizovalo a vytvorilo zdravé podmienky pre nasávanie povzbudzujúcich myšlienok z rôznych motivačných knižiek v ďalšej časti roka.

Napokon je zvládnutie sezóny bez výraznejšej nepohody výsledkom aj určitého upratovania si vo svojej hlave, keď som sa snažil robiť odstup od vlastných negatívnych myšlienok a nepripúšťať si ich. Uveril som, že sú to predsa iba myšlienky – nemusia mať nado mnou moc, ak nechcem. Veď to ja si ich myslím, ja ich produkujem a ruminujem, a rovnako tak činiť vôbec nemusím. Trochu rozvíjam v súčasnosti v duchu jednej knižky snahu o odmietanie psychicky trpieť, o čom asi ešte v budúcnosti zvlášť napíšem. V skratke ide o tézu, že mnoho psychického utrpenia je myšlienkovej podstaty a nie tlakom zvonku zo strany okolností. A to, čo je myšlienkovej podstaty, podľa tohto scenára môžeme korigovať, upratovať, nebrať vážne, nemyslieť si to a podobne. Chce to viac vysvetlenia, lebo predsa len sú o tom celé knihy, no už po 2-3 knižkách na túto tému mi tieto prístupy veľmi pomáhajú.

Vianočná sezóna a jej zhon so sebe príznačným stresom sú teda minulosťou, a to našťastie vôbec nie trpkou, lež odchádza v podobe bežnej spomienky kamsi do osobnej pamäte. Veľmi sa tomu teším.

Teraz prichádza vstup do nového roka a s ním sa naskytujú nové výzvy a úlohy. Hurá do nových, verím, že svetlých zajtrajškov!