V období augusta a septembra som vyše 40 dní mal znížené antidepresívum najprv na 10 mg Escitilu, neskôr na 15 mg. Septembru však dominovalo zhoršenie zdravotného stavu. Najviac sa ma dotýkali emočná nestabilita, depresívne výkyvy, plačlivé večery, ľútostivosť, pocity viny, sebanenávisť, podráždenosť, úzkosť, sociálna fóbia. Nebolo to, isteže, vo svojich vyhrotených formách, nakoľko mnohokrát som mal dni aj výrazne dobré a kvalitné. Skôr sa to prejavovalo v tzv. výkyvoch, ktoré trvali krátku dobu, prichádzali náhle a stávali sa čoraz častejšími.
 
Na začiatku októbra sa mi už tieto výkyvy začali zlievať do ucelenej depresívnej fázy. Začalo mi byť zle, čo sa už neraz nedalo skryť ani v zamestnaní, takže si to kolegyne všimli. Preto som začal prehodnocovať svoje vysadzovanie liekov a zmenil som stratégiu svojej farmakoterapie.
 
Odteraz sa nebudem snažiť znižovať antidepresívum, ktoré mi významne funguje a je dobré. Chcel by som dlhodobo užívať až 20 mg escitalopramu, tak ako doteraz medzi rokmi 2010 až 2015. Naopak budem sa sústrediť na redukciu závažnejších liekov, a síce antipsychotika a stabilizátora. Orfiril Long (500 mg, 1-0-1) chcem do jari 2016 vysadiť úplne. Myslím si, že mi pomáha ani nie ako stabilizátor nálady, ale skôr ako zosilňovač účinkov paliperidónu a escitalopramu. Túto svoju schopnosť má zahrnutú aj v príbalovom letáku. Ešte na začiatku novembra idem na kontrolu, pričom budú sledovať aj hladinu valproátu v krvi. Zistím prvý raz, či mi stačí užívať 500 mg ráno a 500 mg večer na dosiahnutie terapeutickej hladiny. Tak či tak by som to chcel neskôr zrušiť. 
 
Čo však učiním už teraz na najbližšej kontrole, je, že poprosím doktorku o výmenu Xeplionu za Invegu. V oboch je rovnaká účinná látka, paliperidón, v Xeplione sa podáva depotne do svalu raz za mesiac, v Invege ide o zhruba tabletku 6 mg. Depotná liečba a podávanie injekcií mi už veľmi nesedí a dlhšie mi vadí. Mám ťažkosti so stuhnutosťou tých látok v svale a celkovo som už po piatich rokoch takýchto aplikácií z toho vyčerpaný. Nepáči sa mi to, ide o subjektívny pocit, priamu zdravotnú komplikáciu neevidujem. 
 
Takže niekedy na jar 2016 by som mohol brať Escitil 20 mg a Invegu 6 mg. A v lete 2016 by sa mohla Invega znížiť na 3 mg, ak by všetko išlo v poriadku. Dôraz kladiem hlavne na antidepresívum, nakoľko moje problémy sú skôr náladovej, emočnej a úzkostnej povahy. Pokiaľ bude toto fungovať, tak komplikácie zo strany psychózy by nemali hroziť, najmä ak vezmem do úvahy vývoj mojej poruchy od začiatku doteraz. 
 
Následne Escitil 20 mg a Invega 3 mg by mohli byť užívané ako udržiavacie už nastálo bez toho, aby som sa ich významnejšie obával.
 
Konár, ktorý ma drží v boji proti úzkosti a depresii najmä teraz, keď už niekoľko mesiacov neužívam anxiolytiká, by som si pod sebou nemal píliť. Tak preto spisujem takéto prehodnotenie mojej stratégie.
 
Všetko dobré, drahí čitatelia – držím Vám palce!