Schizofrénia a schizoafektívna porucha
Čo je to kognitivita?
Niektoré kognitívne poruchy už boli spomenuté v časti o negatívnych príznakoch.
Kognitivita znamená predovšetkým:
- upriamiť, udržať a meniť svoju pozornosť,
- učiť sa a pamätať si rôzne informácie,
- plánovať, vykonávať, pozorovať a kontrolovať rôzne činnosti,
- myslieť, zvažovať a riešiť problémy,
- porozumieť a používať jazykové zručnosti,
- rozpoznávať objekty, komplexne skúmať javy a odhadovať vzdialenosti.
Tieto schopnosti sú pri schizoafektívnej poruche, ako aj pri schizofrénii, narušené, pričom súhrnne tieto symptómy nazývame kognitívnymi poruchami.
O aké kognitívne poruchy ide?
V zmysle prvej otázky (čo je to kognitivita) rozpoznávame viacero typov kognitívnych porúch, pričom, samozrejme, nie všetky sa u konkrétneho pacienta prejavia.
Pacient môže mať poruchu kognície, teda sa zle sústredí, nevie udržať pozornosť na jednej veci a neprirodzene mení svoju pozornosť náhle z jedného objektu na druhý. Porucha kognície zahŕňa aj poruchu pamäte, kedy si pacient má problém zapamätať mená, udalosti, čísla a celkovo sa mu zle a s nepríjemným pocitom učí do školy, takže sa mu môže prudko zhoršiť prospech. Pacient môže zažívať déja-vu, alebo jeho pravý opak, teda „ilúziu ešte nevideného“, ktoré sa javí, akoby to pacient už raz zažil, a pritom nezažil. Tiež sa vyskytujú alomnézie, teda také ilúzie pamäti, kedy dochádza k skresleniu zapamätaných údajov.
Občas dochádza až k halucináciám pamäte, kedy je pacient presvedčený, že udávané spomienky majú reálny podklad, no v skutočnosti nevyjadrujú skutočnosť. Obzvlášť sa to stáva pri snoch, kedy pacient nevie rozlíšiť medzi snom a spomienkou na skutočnú udalosť.
Porucha koncentrácie a už spomínaná afektívna ambivalencia (kedy pacient zažíva protichodne sýtený emočný obsah, takže nevie učiniť rozhodnutie typu „buď-alebo“) spôsobujú zníženú schopnosť zodpovedne riešiť problémy.
Sumárne možno povedať, že kognitívne poruchy spôsobujú pacientovi pocit, akoby bol „v hmle“ a akoby nemohol myslieť jasne.
