Schizofrénia a schizoafektívna porucha
Čo znamenajú výrazy „pozitivita“ a „negativita“ v symptomatológii? Rozbaľ tu.
Pozitívne príznaky, ktorú sú uvedené na tejto podstránke, nie sú pozitívne preto, že by boli kladné či dobré. Výraz „pozitivita“ vyjadruje stav, kedy je čosi pridané naviac – nejaký prejav alebo jav pribudol navyše. Takto môže byť napr. lekársky test vyhodnotený ako „pozitívny“, čo znamená, že sa potvrdzuje prítomnosť nejakého javu navyše (ktorý by trebárs prítomný byť nemal). Preto pozitívny test na nejaké ochorenie v praxi znamená, že to ochorenie je prítomné a prejavilo sa. A na druhej strane „negativita“ znamená, že čosi chýba (od slova „negácia“, popretie, zápor). Negatívny test znamená tým pádom nie to, že by bol zlý, ale to, že jav, ktorý sa ním hľadal či testoval, sa ukázal ako neprítomný. Neprejavil sa – chýba.
Aj pozitívne príznaky pri schizofrénii takto vyjadrujú javy či prejavy, ktoré sú oproti zdravej populácii ochorením pacientovi pridané. A negatívne príznaky zase opisujú situáciu, kedy pacientovi zase niečo oproti zdravej populácii chýba.
Niekedy v snahe vyhnúť sa termínom „pozitívny“ a „negatívny“, aby si to niektorí ľudia nevysvetľovali ako „dobrý“ a „zlý“, sa v praxi zvyknú tieto príznaky označovať alternatívne aj ako „plusové“ a „mínusové“.
Aké sú to pozitívne príznaky?
Pozitívne príznaky sú také poruchy myslenia, vnímania a správania, ktoré sú „pozitívne“ preto, lebo ide o prejavy, ktoré sa vyskytujú len u schizofrenického (alebo schizoafektívneho) pacienta a u zdravej populácie sa nevyskytujú vôbec.
Typickými pozitívnymi symptómami sú halucinácie, bludy, paranoja a dezorganizovaná reč. Tieto príznaky v priebehu vývoja ochorenia naberajú či strácajú na intenzite, pričom sa stáva, že pri schizoafektívnej poruche sú schizofrenické prejavy slabšie a menej dezintegrujúce – aj preto má vo všeobecnosti F25 lepšiu prognózu než samotná schizofrénia.
Zo zmyslových halucinácií prevažujú sluchové, kedy pacient počuje rôzne šumy, zvuky a najmä hlasy, ktoré komentujú jeho správanie, prípadne sú voči nemu útočné (ponižujú ho, nadávajú mu, prikazujú mu niečo urobiť alebo neurobiť, navádzajú ho na niečo – avšak spočiatku môžu byť hlasy upokojujúce, inokedy môžu nadobúdať veľmi nepríjemné formy). Pri schizoafektívnej poruche sa vyskytujú aj halucinácie scenérií a komplikované zrakové halucinácie (samozrejme sa vyskytujú aj jednoduché – platí „od prípadu k prípadu“).
Typickým prejavom sú intrapsychické halucinácie, ktoré sa však považujú ani nie tak za poruchu vnímania, ale skôr za poruchu vedomia. Je to preto, lebo deštruujú jednotu vedomia v tom zmysle, že sa od myšlienok pacienta niektoré myšlienky oddeľujú a osamostatňujú, stávajú sa autonómnymi. V takejto podobe akosi „na pozadí mysle“ vystupujú podobne ako hlasy, avšak zostávajú „len“ myšlienkami. Napriek tomu zvyknú byť veľmi otravné, útočné a ponižujúce. Niekedy sa stávajú súčasťou bludov a pacient si ich vysvetľuje ako telepaticky vysielané do jeho mysle nejakým človekom či vysielačom.
Bludy ako bludné konštrukcie, ktoré si pacient udržuje napriek racionálnemu dôkazu ich nesprávnosti, sú ešte častejšie než halucinácie. Môže ísť o bludy prenasledovania, žiarlivecké bludy, telepatické, velikášske (megalomanické), náboženské, sci-fi alebo aj paranormálne. Ďalej sú časté bludy ako kontrolovanie, rušenie, sledovanie, odoberanie a vkladanie myšlienok.
Paranoja ako pocity prenasledovania vyplývajú z extrémnej podozrievavosti – napr. pacient má pocit, že sa voči nemu organizuje konšpirácia, niekto sa mu snaží rôznym spôsobom uškodiť, prenasledujú ho duchovia, mimozemšťania alebo tajní agenti a podobne (alebo má jednoducho len intenzívny pocit, že sa všetci naňho dívajú, hodnotia ho, vnímajú ho veľmi kriticky a chcú mu zle).
Dezorganizovaná reč predstavuje poruchy jazyka a komunikácie, ktoré odrážajú poruchy myslenia. Dezorganizovanú a bizarnú reč pokladáme za prejavy dezorganizácie psychiky. Vyskytuje sa inkoherencia, tangenciálnosť ako strata súvislosti myšlienkovej línie, absencia myšlienkovej línie, gramatické chyby pri vyjadrovaní a niekedy aj „slovný šalát“.
Aké sú to negatívne príznaky?
Negatívnymi sa určité symptómy nazývajú preto, lebo vyjadrujú slovom „negatívny“ (negácia) absenciu takých myšlienok, takého vnímania a správania, ktoré u zdravej populácie prítomné sú.
Patrí sem predovšetkým chudobná reč a nedostatok myšlienok, emotívna sploštenosť, znížená motivácia, sociálne utiahnutie sa (až autizmus), nedostatočná koncentrácia.
Pri ochudobnení reči dochádza až k alógii, čo znamená, že sa reč stáva obsahovo prázdnou.
Dochádza tiež k emotívnej sploštenosti, avšak nie vždy – v prípadoch, keď emotívna sploštenosť nenastane, najmä pacienti s F25 dokážu využiť svoje emočné prežívanie na lepšie zvládanie rozvracajúcich účinkov schizofrenickej dezintegrácie. Negatívnym symptómom je aj anhedónia, teda neschopnosť sa radovať alebo sa smiať. Anhedónia je súčasťou emotívnej otupenosti.
Znížená motivácia spôsobuje stratu záujmu o takmer všetky oblasti života, takže sa pacient viac nevenuje svojim koníčkom, alebo tomu, čo ho niekedy bavilo a zaujímalo. Môže dôjsť až k „strate energie“, kedy vykonávanie aj základných vecí sa bude zdať zložité (napr. vstať ráno z postele a podobne).
Sociálne utiahnutie sa je veľmi typické pre celú schizoafektívnu poruchu. Pacient stráca záujem o svojich priateľov a ostáva radšej väčšinu času sám – nezriedka pocíti intenzívne pocity izolácie.
Pre nedostatočnú koncentráciu je spoločné, že pacient sa nevie dobre sústrediť na jednu myšlienkovú líniu pri rozhovore. Taktiež môže mať problémy čítať noviny, alebo nejakú knihu, či dokonca pozrieť si televízny program od začiatku do konca. Vyskytujú sa aj výrazné narušenia pamäte, takže sa pacientovi ťažko učí do školy.
Negatívne príznaky výrazne narušujú schopnosť pacienta zvládnuť úlohy vyplývajúce z normálneho denného života, pracovnej činnosti, výkonu vlastnej sociálnej roly (ako syna, dcéry, študenta, zamestnanca a pod.) a základnej existencie. Často pacienti nezvládajú ani udržovanie normálnych rodinných vzťahov, nadväzovanie priateľstiev alebo intímnych vzťahov.
Všeobecne možno povedať, že negatívne symptómy horšie reagujú na antipsychotickú medikamentóznu liečbu. Avšak pri schizoafektívnej poruche sú emócie a afekt narušené takým spôsobom, že ak by pomocou antidepresív a stabilizátorov nálady došlo k ustáleniu emočných reakcií a pacientovej nálady, mnohé negatívne príznaky zvyknú prirodzene zoslabnúť.
Zdroj obrázka: verywellmind.com
