Schizofrénia a schizoafektívna porucha
Aké sú poruchy správania pri F20 a F25?
Charakteristickými znakmi schizofrénie a schizoafektívnej poruchy v rovine porúch správania pacienta sú:
- únik pred nejakým traumatickým zážitkom, prejavujúci sa buď defenzívnym ústupom a utiahnutím sa do seba, alebo agresiou voči okoliu, impulzívnym konaním a reagovaním;
- poruchy sociálnych pudov a poruchy hodnôt, kedy pacient má vytvorenú patologickú preferenciu niektorých hodnôt;
- poruchy motívov – motivovanie môže byť porušené do takej miery, že možno hovoriť o patologických alebo chybných motívoch, takže napriek neporušenej vôľovej činnosti sa u pacienta presadí iný motív, ktorý rozhodne aj o celkovom správaní sa jednotlivca a taktiež ovplyvní celú jeho psychickú integritu;
- poriománia ako chorobné bezcieľne cestovanie a túlanie sa;
- dipsománia ako periodické impulzívne pitie (závislosť od etylalkoholu či iných drog je pre schizoafektívneho pacienta obzvlášť závažnou hrozbou);
- skratové konania a sklon k radikálnym riešeniam svojho diskomfortu či problémov;
- abúlia alebo hypobúlia, kedy sa pacient nevie rozhodnúť, je neschopný učiniť zodpovedné rozhodnutie (abúlia sa často spája s afektívnou ambivalenciou, pozri Afektívne príznaky);
- odbúranie zábran pri mánii a hypománii, nekritickosť;
- hypoaktivita pri depresii, niekedy až hypokinéza ako zníženie pohyblivosti a spomalenie akejkoľvek aktivity, hyperaktivita pri mánii, či hypománii, taktiež hyperkinéza ako nadmerná pohyblivosť.
Vyskytuje sa pri F20 alebo F25 aj katatonické správanie?
Áno, tak ako pri schizofrénii, tak aj pri schizoafektívnej poruche sa niekedy objavia katatonické prejavy.
Katatónia je parabúliou, čo znamená, že je súborom nemotivovaných, vôľou neovládateľných prejavov správania, ktoré sa vyskytujú akoby popri vôli. Poznáme dva druhy katatonického správania:
- Neproduktívna, až akinetická forma, kde je prítomný negativizmus a stupor. Negativizmus označuje poruchu správania, kedy pacient odmieta požiadavky, povely, neposlúcha, ba nereaguje, alebo aktívne urobí čin, ktorý je protikladný so žiadosťou, ktorá mu bola udelená (zostane stáť, keď je požiadaný, aby si sadol, alebo si sadne, keď je požiadaný, aby stál). Stupor je útlm pohybov a aktivity do takej miery, že reakcia sa nemôže realizovať. Pacient sedí meravo, nehýbe sa, nekomunikuje, nechce sa alebo sa nemôže pohnúť. Niekedy možno hovoriť o voskovej ohýbateľnosti pacienta (flexibilitas cerea), ktorá v kombinácii so stuporom vytvára komplexnú a veľmi vážnu poruchu psychomotoriky, tzv. katalepsiu.
- Produktívna forma – Pre ňu je príznačný psychomotorický nepokoj až agitovanosť, objavujú sa izolované, monotónne sa prejavujúce pohybové reakcie nezávislé od vôle, taktiež stereotypie, ktoré sú opakovanými pohybmi vykonávanými bez akejkoľvek súvislosti dlhší čas (napr. pacient sa stále kýve zozadu dopredu, spredu dozadu a podobne).
Aké sú poruchy vedomia pri F20 a F25?
Nápadnými príznakmi schizofrénie a schizoafektívnej poruchy sú poruchy bdenia a vedomia.
Niekedy má pacient, najmä pacient s F25, výrazne narušenú pozornosť, je dekoncentrovaný, má problémy sledovať pohybujúci sa predmet. Prítomné sú živé sny s prejavmi silnej excitácie (vzrušenia) a so silným snovým zážitkom, taktiež nočné mory. Pacientovi veľmi skoro po zaspaní nastupuje fáza REM, takže pomerne skoro sníva. Niekedy – najmä pri nástupe ochorenia – sa objavuje zmätenosť, strata orientácie a koordinácie, pacient koná zmätočne, nelogicky, môže dôjsť až k poruche bdenia a sebauvedomenia. Inokedy sa zase objavujú poruchy spánku (ťažké zaspávanie, nedostatočná hĺbka spánku, absencia niektorej jeho fázy, nespavosť, nadmerná spavosť a podobne). Tiež je typickým príznakom inverzia spánku, kedy pacient cez noc bdie a cez deň spí.
Niekedy sa môže vytvoriť obraz amencie, čo znamená dezorientovanosť, bezradnosť, poruchu „Ja“, poruchy vnímania (halucinácie) a myslenia (inkoherencia myšlienkového toku). Chorý má výrazne zmenenú schopnosť uvedomovať si seba i okolie, realitu chápe skreslene, nálada je menlivá a nestabilná. Amencia je typická najmä pre náhle a akútne začínajúcu schizoafektívnu poruchu. Je veľmi podobná delíriu.
Vyskytujú sa pri schizoafektívnej poruche aj oneiroidné stavy (z gréčtiny „oneiros“ znamená sen). Pri nich sú časté sluchové halucinácie, na začiatku skôr pseudohalucinácie, ktoré chorý pokladá za snový obraz. Majú dynamický charakter a často fantazijný obsah a predstavujú súvislé snové scény. Postupne naberajú na intenzite, pridávajú sa intrapsychické halucinácie a odtŕhajú chorého od reality. Oneiroidné stavy však môžu zostať aj na úrovni pseudohalucinácií (ktorých neskutočnosť si pacient uvedomuje).
Zdroj obrázka katatonického stuporu: Commons Wikimedia (Catatonic Stupor)
