Schizofrénia
Čo je schizofrénia?
Schizofrénia je typická závažná a najčastejšia chronická psychotická porucha, ktorú chápeme z nozologického hľadiska ako chorobu. Jej označenie v systéme Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH 10 je F20.0 až F20.9.
Aký je pôvod tohto názvu?
Koncepcie schizofrenickej psychózy sa postupne vyvíjali a dotvárali. Až W. Griesinger vytvoril pojem jedinej psychózy pre označenie rozmanitej sústavy porúch, ktoré dnes poznáme ako schizofréniu. Emil Kraepelin vytvoril samotný prvý názov, a síce dementia praecox (r. 1893, „predčasná demencia“ alebo „prvotné šialenstvo“). Psychiatrické generácie si však od začiatku všímali závažnosť a rozmanitosť symptómov tejto choroby. Ako jedny z najdôležitejších už vtedy na prelome 19. a 20. storočia vymedzovali poruchy afektu a vôle.
Pojem schizofrénia zaviedol r. 1911 Eugen Bleuler. Jeho koncepcia zdôrazňovala poruchy myslenia, vôle, konania, emotivity a správania, ďalej disociácie myšlienkových procesov, afektívnu plochosť, abúliu, poruchy pozornosti, autizmus a ambivalenciu. Jeho koncepcia bola čo do prognózy o trochu optimistickejšia, než Kraepelinova. Práve Bleulerovo podčiarknutie ambivalencie, afektívnej plochosti a disociácie myšlienok viedlo k relevancii pojmu „schizofrénia“ („rozkolená myseľ“).
Schizoafektívna porucha
Čo je schizoafektívna porucha?
Schizoafektívna porucha je názov vážneho psychiatrického ochorenia. Jej označenie v systéme Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH 10 je F25.0 až F25.9. Názov naznačuje, že sa jedná o spojenie schizofrénie a jej porúch na jednej strane a bipolárnej, manicko-depresívnej (manicko-melancholickej) poruchy na strane druhej. O takomto spojení však možno hovoriť len v rovine patológie (príznakov choroby), pretože ochorenie ako také sa v súčasnej psychiatrii považuje skôr za formu schizofrénie, než bipolárnej afektívnej poruchy.
Aký je pôvod názvu schizoafektívnej poruchy?
Pojem schizoafektívna porucha vytvoril americký psychiater ruského pôvodu Jacob Sergi Kasanin (1897-1946) v roku 1933, keď chcel popísať mladých ľudí, ktorým sa rýchlo striedali epizódy depresie a mánie (prípadne hypománie či normálneho stavu), pričom bez ohľadu na chorobnú náladu a výraznú nestabilitu emócií pacienti vyjavovali aj príznaky schizofrénie. V tej dobe ešte nejestvovali kvalitné lieky, preto mal Kasanin možnosť pozorovať pestrú paletu príznakov schizoafektívnej psychózy. Bol vtedy svedkom, že sa stav pomerne rýchlo sám upravoval a zase narušoval. Kasanin vnímal toto ochorenie ako variantu schizofrénie s dobrou prognózou.
Zdroj obrázka E. Bleulera: Commons Wikimedia (Bleuler)
Zdroj obrázka J. Kasanina: Commons Wikimedia (Kasanin)
