Schizofrénia
Aké sú typy F20?
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10, ktorá sa používa v Európe, psychiatri rozlišujú tieto typy schizofrénie:
- paranoidná schizofrénia (F20.0)
➤ v popredí sú bludy (delúzie) s paranoidným obsahom, ilúzie, halucinácie (najmä sluchové – hlasy), vzťahovačnosť, ozvučovanie myšlienok, pocity ich vysielania, odnímania, dezorganizovaná reč, produktívne alebo neproduktívne katatonické správanie, plochý a neprimeraný afekt
- hebefrénia (F20.1)
➤ v popredí citová a spoločenská nezrelosť, necitlivosť k druhým, autizmus, zanedbanie vzhľadu, šaškovanie, vtipkovanie na účet druhých ľudí, výstredné obliekanie, nápadné správanie, podráždenosť, zmätenosť, niekedy záujem v náboženských či parapsychologických otázkach, pseudofilozofovanie, mória (druh hypománie, ktorá sa prejavuje žartami a vysmievaním sa z druhých ľudí, a to často bez sprievodnej mimiky tváre), škodoradosť, svojrázna reč a písmo, poruchy koherencie
- katatonická schizofrénia (F20.2)
➤ v popredí hyperkinetické vzrušenie, impulzovanie, stereotypie, echomatizmy, stupor (prejavený abúliou ako stratou vôľových schopností, kataleptickými polohami končatín, hypertóniou svalov, teda voskovou ohybnosťou – flexibilitas cerea)
- nediferencovaná, atypická schizofrénia (F20.3)
➤ sú splnené všeobecné kritériá pre diagnózu schizofrénie, avšak nie je možné syndróm zaradiť pod konkrétny podtyp, resp. objavujú sa príznaky viacerých podtypov a neprevláda žiadny konkrétny
- reziduálna schizofrénia (F20.5)
➤ chronická forma schizofrénie s menšou intenzitou patologických prejavov, prevaha negatívnych symptómov
- simplexná schizofrénia (F20.6)
➤ v popredí zmena charakteru, ktorá vytvára dojem lenivosti, pacient dokáže vytrvať celé hodiny v nečinnosti a postupne upadá, obmedzuje spoločenské kontakty, uzatvára sa, stáva sa citovo plochým, stráca záujem o okolie i o seba, zanedbáva svoje základné potreby, často dominujú z typicky schizofrenického klinického obrazu práve primárne symptómy (ambivalencia, disociácie, autizmus,…)
Americká psychiatrická príručka DSM IV (diagnostický manuál v USA platný do r. 2013) uvádza zase 5 podtypov schizofrénie:
- paranoidný typ
- dezorganizovaný typ
➤ výrazne dezorganizovaná reč, správanie, tupý a neprimeraný afekt, bez katatónie
- katatónny typ
- nediferencovaný typ
- reziduálny typ
V súčasnosti platí v USA diagnostický psychiatrický manuál DSM-V (5. vydanie), ktorý bol vydaný v roku 2013. Táto príručka ruší celý zoznam podtypov schizofrénie. Schizofréniu vníma ako kompaktné ochorenie, ktorého diagnóza vyžaduje prejavenie syndrómu určitých konkrétnych symptómov v rámci určitého času. Nemusia byť splnené všetky kritériá, ktoré predtým vymedzovali na základe tradície jednotlivé podtypy – pacient môže vykazovať svoj vlastný špecifický syndróm príznakov z celkového rámca možných prejavov.
Schizoafektívna porucha
Aké sú typy F25?
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10, ktorá sa používa v Európe, psychiatri rozlišujú tri typy schizoafektívnej poruchy:
- Manický typ (F25.0)
- Depresívny typ (F25.1.)
- Zmiešaný (bipolárny) typ (F25.2.)
Aký to je manický typ F25?
Kombinácia schizofrenických príznakov a manickej epizódy môže byť nebezpečná nielen pre pacienta, ale aj pre okolie a spoločnosť.
Často sa začínajú epizódy mánie náhle, akútne a dramaticky, môže nastať hrubo narušené správanie a prudká zmena osobnosti. Niekedy sa vytvorí klinický obraz amencie, čo znamená poruchy vedomia a sebauvedomovania, zrakové a sluchové halucinácie (je to stav podobný delíriu).
Manické príznaky zahŕňajú tachypsychizmus (teda trysk myšlienok, mimoriadna tvorivosť, nezvládateľný, až takmer nezvládateľný „výbuch“ nápadov, ktoré pacient nedokáže dotiahnuť do konca), zlú koncentráciu a roztekanosť, veľkú vzrušivosť, nadnesenosť a pocit množstva energie, ktoré môžu vyústiť do spoločensky nevhodných sexuálnych dobrodružstiev, pochybných finančných investícií a nerozumného míňania peňazí. Pacient tiež pociťuje zníženú potrebu spánku a má vysoké sebahodnotenie.
V kombinácii so schizofrenickými príznakmi manický pacient môže vytvárať komplikované halucinácie a bludy (delúzie). Tieto bludy môžu byť megalomanské (velikášske), telepatické, náboženské, sci-fi, paranormálne atď.
Niekedy sa vyskytuje agresivita a podráždenosť, prípadne rezonantné nálady, kedy má pacient sklon k vulgárnemu nadávaniu.
Priebeh manicko-schizofrenického ochorenia býva priaznivý a dochádza k upraveniu zdravotného stavu v priebehu niekoľkých týždňov.
Aký to je depresívny typ F25?
V popredí popri schizofrenických príznakoch je u depresívneho typu depresívny syndróm. Charakterizujú ho tri okruhy príznakov, ktoré vytvárajú určitú, zákonite sa prejavujúcu väzbu:
- patologická depresívna nálada – nálada je smutná, plačlivá, niekedy subdepresívna (teda „menej“ smutná, ale zato stála), pacient cíti hlbokú skľúčenosť, neschopnosť sa poriadne a úprimne radovať. Niekedy sa pridružuje anxieta (úzkosť) a fóbie. Prítomné sú fenomény ako nespokojnosť, pesimizmus, strata záujmov. Objavujú sa aj samovražedné úvahy.
- všeobecné telesné príznaky – častejšia je nechuť do jedla než prejedanie sa, pričom neskôr pri prehĺbení patologickej nálady dochádza až k zastaveniu stravovania alebo k averzii voči jedlu; tiež je prítomná nespavosť (insomnia) alebo prílišná spavosť (hypersomnia), no každopádne pacient pociťuje celodennú únavu a nedostatok kvalitného odpočinku, ktorý by mu pomohol k pocitu „väčšej energie“ – je neschopný kvalitného spánku. Inokedy sa vyskytuje aj porucha sexuality, narušenie sexuálnej žiadosti, poruchy erekcie, narušenie menštruačného cyklu a podobne.
- zmena psychomotorického tempa vrátane dynamiky myslenia (zvyčajne jeho zníženie) – objavuje sa bradypsychizmus, teda celkové spomalenie psychomotorického tempa; pacient je menej vitálny, reaguje pomaly, držanie tela je sklesnuté, pohybuje sa pomaly, myslenie má „zatemnené“, čo znamená v praxi, že sa mu nedarí sústrediť a činiť nejaké úvahy a zmysluplné závery. Chudobná je aj reč, ktorá je tichšia, monotónna.
V kombinácii so schizofrenickými príznakmi schizoafektívnej poruchy depresívny pacient môže produkovať strpčujúce a nepríjemné intrapsychické halucinácie, taktiež bludy prenasledovania, či bludy o vlastnej bezcennosti, bludy o tom, že je za niečo zodpovedný, za čo v reálnom kontexte zodpovedať ani nemôže (napr. že spôsobil vojnu alebo nejakú katastrofu). Často sa objavujú bludy o telepatickom prenose myšlienok, ich vkladaní a vysielaní z mysle do mysle, alebo z vysielača do mysle, taktiež paranormálne bludy (komunikácia s duchmi a podobne).
Depresívny typ začína menej nápadne, spočiatku sa schizofrenické príznaky často ani nezbadajú, skôr je v popredí depresívny syndróm. Vzhľadom na postupný, ba až pomalý nástup je aj odznievanie tohto ochorenia pomalšie (preto má horšiu prognózu než zmiešaný a manický typ).
Aký je to zmiešaný typ F25?
Obrázok podľa M. Plzáka a jeho kolektívu (1967) ukazuje dva základné priebehové typy bipolárnej (zmiešanej) epizódy, kedy pacient prežíva istú dobu mániu, alebo hypomániu, a istý čas zase depresiu. Situácia grafu A je častejšia, a to aj u bipolárnej poruchy, aj pri zmiešanom type schizoafektívnej poruchy. Pacient podľa tohto grafu nezažíva manickú fázu, ale hlbokú depresiu, po ktorej nasleduje doznievajúca hypománia. Isteže, tieto grafy boli vypracované najmä pre bipolárnu poruchu, preto treba pamätať, že dĺžka jednotlivých epizód môže byť pri schizoafektívnej poruche niekedy výrazne kratšia (napríklad len týždeň alebo dva týždne). Situácia grafu B, ktorá je menej častá, poukazuje na prudké striedanie z depresie až do mánie, ktoré sa končí úpravou zdravotného stavu (teda ustálením nálady na normálnej úrovni).
Niekedy sa nálady striedajú pri zmiešanom type periodicky (pravidelne), inokedy dosť nepravidelne.
Zmiešaný typ je veľmi náročný typ na psychickú odolnosť pacienta, pretože rozvracajúci účinok schizofrenických symptómov skombinovaných raz so „supernáladou“, inokedy zase s veľmi nešťastnou, pesimistickou a skľučujúcou náladou, je veľmi vyčerpávajúce a môže pacienta úplne dezorientovať, keďže často pacient ani nevie popísať, „aké to je“, keď je v hypomanickej fáze, ak je v depresii, a keď je v hypománii, nevie popísať pesimizmus depresie. Navyše, schizofrenické prejavy pôsobia autonómne, to znamená bez ohľadu na náladové zmeny a afektívne epizódy. Dokonca hoci pacient akurát nemá žiadnu afektívnu epizódu, schizofrenické symptómy mať môže, ba podľa psychiatrických kritérií by ich mal aj mať.
Niekedy sa môžu objaviť aj zmiešané epizódy, čiže fázy akejsi zmiešaniny mánie a depresie. Ak prevláda mánia a sú vyjadrené aj viaceré príznaky depresie (najčastejšie pesimizmus, podráždenosť), hovoríme o dysforickej mánii. Ak naopak prevláda depresia, ale sú vyjadrené aj niektoré príznaky mánie (najčastejšie motorická či psychická agitovanosť, vnútorné napätie, trysk myšlienok), hovoríme o agitovanej depresii.
