Táto jeseň mi so sebou priniesla do života prudký nával negativity, prázdnoty a depresie. Kupodivu ich zdrojom vôbec nie je tento raz moja úzkosť alebo tvárová flush. Skôr sa mi akosi ťažšie znáša stres v práci. Cítim zovšadiaľ temnotu, samé vulgarizmy, veľa ľudí vôkol mňa je kritických, ohovárčivých, prísnych. Pracovných úloh v robote mi s nástupom vianočnej sezóny enormne stúpa. V porovnaní s minulým rokom sa však na tento trend nedívam optimisticky, ale skôr sa uzatváram do seba, som pesimistický, negatívny, nervózny. Dominantnou črtou sa mi stáva nekomunikatívnosť, mlčanie a rozoberanie negatívnych situácií v hlave – doslova sa hádam v mysli a „pripravujem“ si argumenty do hádky alebo bitky. Som skrátka v strese a nie som už tak dobre schopný sa s ním vyrovnávať.
 
Skúšam si čítať knižku „Netrápte sa pre maličkosti, lebo všetko sú maličkosti“ od Richarda Carlsona. V nej propaguje cestu menšieho odporu a nedokonalosti. A taktiež cestu zmierenia sa s nedokonalosťou života a správania druhých ľudí. Dal som si predsavzatie byť viac flegmatický, menej sa angažovať a viac byť spokojný s tým, aký život mám teraz a čo je, alebo nie je jeho súčasťou.
 
Zajtra opäť nastupujem do práce, tak mám trochu obavy, ale idem dúfať a snažiť sa o flegmu. Jednoducho sa netrápiť pre nič. Človek musí radikálne siahnuť po sebeckom nestaraní sa do ničoho – v snahe ubrániť sa pred negativitou a zahltením. Inak túto vianočnú sezónu naozaj nezvládnem a skončím na pé-enke s depresívnou epizódou.
 
Zostávam trošku optimista a budem sa nádejať, že sa obrním voči všetkému negatívnemu a že sa mi stav zlepší. Prajem Vám hojne síl, drahí čitatelia, nechže sa Vám jeseň podarí zvládnuť vyrovnane a s prehľadom.